< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

 

Slovenské rádiá sú na tom percentuálne o niečo lepšie ako Nemecké, v oboch krajinách sa však v rádiách inzeruje nepomerne menej ako v USA. Tam sa prostredníctvom rádiových vĺn odvysiela až 13 percent z celého reklamného objemu.

Na úplnom dne všetkých troch rebríčkov je vonkajšia reklama. Tá je najviac zanedbávaná v USA, kde sa pohybuje pod hranicou dvoch percent. V Nemecku a Slovensku je to takmer rovnako – 3,2, respektíve 3,1 percenta. Relatívne dobré postavenie vonkajšej reklamy na Slovensku navyše pravdepodobne výrazne komplikuje najmä zákaz umiestňovania reklamných zariadení na niektorých komunikáciách, ktorý posledná novela cestného zákona rozšírila z diaľnic a ciest pre motorové vozidlá aj na všetky medzinárodné ťahy.

 

 

V porovnaní s rokom 1996 sa na Slovensku podľa monitoringov podiely jednotlivých typov médií na reklamných výdavkoch výrazne zmenili. Takmer polovicu trhu vtedy ovládali printy. Ich podiel však vlani len o málo prekročil 20-percentnú hranicu. To televízie sa dostali z tretinového podielu v roku 1996 na dvojnásobok. Na televízne kanály sa presmerovali objemy nielen z tlačených médií, ale aj z rádií. Podľa údajov z roku 1994 mala vtedy tlač zhruba polovičný podiel v porovnaní s televíziami.

 

2.3    Zadávatelia

 

Postupnou štandardizáciou priestoru Slovenska sa aj štruktúra najväčších zadávateľov reklamy približuje vyspelým krajinám, a to najmä z  odvetvového pohľadu.

 

 

 


 

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >