Slovenské rádiá sú na tom percentuálne o niečo lepšie ako Nemecké,
v oboch krajinách sa však v rádiách inzeruje nepomerne menej ako
v USA. Tam sa prostredníctvom rádiových vĺn odvysiela až 13 percent
z celého reklamného objemu.
Na úplnom dne všetkých troch rebríčkov je vonkajšia reklama. Tá je najviac
zanedbávaná v USA, kde sa pohybuje pod hranicou dvoch percent.
V Nemecku a Slovensku je to takmer rovnako – 3,2, respektíve 3,1
percenta. Relatívne dobré postavenie vonkajšej reklamy na Slovensku navyše pravdepodobne
výrazne komplikuje najmä zákaz umiestňovania reklamných zariadení na niektorých
komunikáciách, ktorý posledná novela cestného zákona rozšírila z diaľnic a
ciest pre motorové vozidlá aj na všetky medzinárodné ťahy.
V porovnaní s rokom 1996 sa na Slovensku
podľa monitoringov podiely jednotlivých typov médií na reklamných výdavkoch
výrazne zmenili. Takmer polovicu trhu vtedy ovládali printy. Ich podiel však
vlani len o málo prekročil 20-percentnú hranicu. To televízie sa dostali
z tretinového podielu v roku 1996 na dvojnásobok. Na televízne kanály
sa presmerovali objemy nielen z tlačených médií, ale aj z rádií.
Podľa údajov z roku 1994 mala vtedy tlač zhruba polovičný podiel
v porovnaní s televíziami.
2.3 Zadávatelia
Postupnou štandardizáciou priestoru Slovenska sa aj
štruktúra najväčších zadávateľov reklamy približuje vyspelým krajinám,
a to najmä z odvetvového pohľadu.