a Mediaprintu-Kapa, pretože novým generálnym riaditeľom PNS sa stal Ľubomír Bača, bývalý riaditeľ obchodnej prevádzky Mediaprintu-Kapa. Naopak, Jaroslav Šišolák, bývalý člen vedenia PNS, prešiel do vedenia Mediaprintu-Kapa. Spoločnosť DistriPress, ktorá v exekúcii získala akcie PNS, navyše sídlila na rovnakej adrese ako Mediaprint-Kapa. Jej majiteľom údajne bol Ľ. Bača. [1]
Koncom mája 1999 FNM SR odhalil, že PNS je vytunelovaná ešte
katastrofálnejšie ako sa tušilo. Mimoriadne zasadnutie predstavenstva PNS
15.8.1998 totiž rozhodlo o
odpredaji 861 predajných jednotiek, čo je približne 81% celej pôvodnej
distribučnej siete PNS. Tým sa možnosť skorého ozdravenia PNS ukázala ako
nepravdepodobná. Novým majiteľom stánkov sa stala s.r.o. KT Print Bratislava.
KT
Print s.r.o. vznikla 21.4.1998 ako firma zaoberajúca sa malo- a veľkoobchodom,
sprostredkovateľskou, vydavateľskou, reklamnou a propagačnou činnosťou a prenájmom hnuteľného
majetku. Podľa výpisu z obchodného registra je konateľkou spoločnosti KT Print
Darina Töröková. Tú istú funkciu zastáva D. Töröková aj vo firme Versus s.r.o.,
ktorá exekúciou získala tlačiarenské a polygrafické zariadenia najväčšej
tlačiarne slovenských novín – Danubiaprintu. Darina Töröková súčasne bola –
spolu s Ivanom Kmotríkom – v štatutárnych orgánoch firiem s.r.o. Art
Media/B.M.A a s.r.o. Euro RSCG Artmedia. Navyše je Ivan Kmotrík spolumajiteľom
spoločnosti Media-print Kapa, ktorá bola vtedy druhou najväčšou distribučnou
spoločnosťou na Slovensku, a teda priamym konkurentom PNS. Takáto koncentrácia
tlačiarenských a distribučných kapacít v jedných rukách sa stala reálnou
hrozbou pre slobodu tlače na Slovensku. [2]
Ako uviedla v
tejto súvislosti Pravda, asi najokatejším príkladom
prelievania peňazí z PNS do
Danubiaprintu boli transakcie s úvermi od istej úspešnej slovenskej banky,
ktoré za PNS podpísal predseda predstavenstva Stanislav Srník. Prvú zmluvu o úvere podpísala PNS a
príslušná banka 27.8.1998. Ako účel použitia úveru sa uvádza splatenie
nájomného za expedičnú linku Thorsted prenajímateľovi, ktorým bol Danubiaprint.
PNS však už v tom čase nájom, ktorý zďaleka nedosahoval takúto sumu, mala
zaplatený. Pravý účel úveru bol iný. Už o pár dní, 2.9.1998, totiž PNS
získaných 19 mil. bez vedomia banky požičala Danubiaprintu.
Ďalší podobný úver v hodnote 25 mil. Sk, splatný 31.12.1998, získala PNS od rovnakej banky 20.10.1998. A ešte v ten istý deň získané peniaze za podobných podmienok ako v predchádzajúcom prípade opäť požičala Danubiaprintu. Za veriteľa aj dlžníka znova podpisoval zmluvu S. Srník. Ani táto transakcia údajne nebola zachytená v účtovných knihách.
Tieto a ďalšie
príklady tunelovania PNS boli podľa viacerých pozorovateľov len špičkou ľadovca. Cieľová stanica ďalších
desiatok miliónov, ktoré z PNS odtiekli, zostala neznáma. Jasné je len jedno: Určite tieto peniaze neposlúžili
novej vládnej koalícii. Koncom januára 1991 Rozkladová
komisia PÚ SR potvrdila rozhodnutie PÚ z 20.11.1998, ktorým zakázal koncentráciu
uskutočnenú získaním kontroly Danubiaprintu nad PNS prostredníctvom získania
vlastníckych práv k podniku.