1) investíciách, čo podnik zaťažilo neefektívnymi stámiliónovými lízingmi, prenájmami, úvermi. Noví vlastníci už preberali PNS v období, keď tam začal prebiehať negatívny vývoj. Ten sa vtedy ešte dal zvrátiť. Svedčí o tom skutočnosť, že v prvom polroku 1998 boli vzťahy medzi PNS a vydavateľmi bezproblémové. Situácia sa podľa zmenila, keď noví vlastníci začali využívať zdroje PNS na iné účely, než na čo boli určené. (Okrem iného na financovanie stratových titulov H-Pressu.[1])
2)
PNS
denne inkasovala za predaj novín a časopisov 5 - 6 mil. korún v hotovosti. Najkrutejšie voči
vydavateľom bolo to, že vlastníci začali tieto prostriedky zadržiavať. Na čo ich
používali, vedela vydavateľská komunita len čiastočne. Vedelo sa, napríklad, o prevode finančných prostriedkov na
Danubiaprint, ale možné boli aj iné tunely.
V septembri – októbri 1998 sa začali platby predlžovať z dvoch týždňov
na 3 až 4 týždne. V marci 1999 boli záväzky PNS 60 – 70 dní po lehote
splatnosti. Z toho bolo možné vypočítať, aké veľké sumy vlastníci PNS a
ľudia v pozadí zadržiavali. To bol štvrtý a z vydavateľského hľadiska
najnepríjemnejší výsledok. [2]
Prezídium Fondu národného majetku (FNM) vydalo 19.2.1998 rozhodnutie o predaji 97% akcií spoločnosti PNS Danubiaprintu za kúpnu cenu 190 mil. Sk. Týždeň na to uzatvoril s Danubiaprintom zmluvu o odplatnom prevode akcií kúpou 88.846 akcií na doručiteľa v menovitej hodnote 1000 Sk. Bývalé vedenie FNM tak rozhodlo o privatizácii PNS v prospech spoločnosti ovládanej HZDS, ktorej zároveň zabezpečilo monopolné a vyslovene mocenské postavenie na tlačovom trhu.
V tejto
súvislosti si stačí uvedomiť, že PNS v tom čase že distribuovala 30 denníkov,
viac ako 650 časopisov a zabezpečovala aj vývoz slovenskej tlače do
zahraničia. Na druhej strane jej majiteľ PNS (Danubiaprint) zase vo svojich
tlačiarňach zabezpečoval tlač 8 celoslovenských denníkov, 2 krajských denníkov,
troch desiatok titulov novinovej periodickej tlače a zhruba 20 titulov
časopisov s celoslovenskou pôsobnosťou. Obavy mediálneho trhu z finančného
vydierania vydavateľov tlače, ktoré sa objavili po privatizácii PNS, potvrdili. PNS ako distributér tlače
prestala vydavateľom uhrádzať za dodanú tlač. Danubiaprint ako tlačiareň tejto
tlače však požadovala platby za tlačiarenské služby včas podľa dohodnutých
zmlúv. Vznikla otázka, kde sa strácajú
peniaze, ktoré inkasuje pri predaji periodík PNS.
Verejným tajomstvom sa stali informácie o podivuhodných transakciách, ktoré prebiehali v PNS. Podľa týchto informácií sa
napriek rozhodnutiu Protimonopolného úradu SR (PÚ SR) a FNM denné tržby PNS,
ktoré sa pohybovali okolo 10 mil. Sk,
presúvali v hotovosti do Danubiaprintu
a jeho dcérskej spoločnosti H-Press, a.s., Bratislava, ktorá (aj z týchto
peňazí) financovala svoje stratové novinové tituly.
O trh distribúcie tlače sa PNS v tom čase delila s jediným väčším distributérom na Slovensku – spoločnosťou Mediaprint-Kapa, Pressegrosso, s.r.o., Bratislava. Medzi vydavateľmi sa však objavilo podozrenie, že došlo k určitému prepojeniu PNS