Postupnou privatizáciou maloobchodnej siete sa zmenila štruktúra
obchodných partnerov PNS, čo výrazným spôsobom zasiahlo do obchodných vzťahov
medzi PNS a jej odberateľmi. Namiesto komplexných a jednotných dohôd
s niekoľkými obchodnými organizáciami musela PNS začať uzatvárať dohody so
súkromníkmi v diferencovanom postupe (napr. podľa miesta odovzdania,
dohodnutých podmienok remitendy a pod).
Ako sa ukázalo neskôr, novým podmienkam trhu sa PNS nedokázala
dostatočne prispôsobiť, aj keď pomerne dlhú dobu fungovala bez väčších
problémov. Až kým do jej vývoja nezasiahla politicky motivovaná privatizácia.
Zámer privatizovať PNS má pomerne dlhú históriu. Jej začiatok siaha do obdobia malej privatizácie v roku 1991. V tom čase (ešte aj v roku 1993) existovala v politických kruhoch, vrátane HZDS a premiéra Vladimíra Mečiara, istá náklonnosť k myšlienke, že pre vybudovanie nezávislej, pluralitnej tlače je nielen morálne, spravodlivé, ale aj nevyhnutné dať vydavateľom k dispozícii aj nevyhnutné technické zázemie ich podielom na privatizácii polygrafického priemyslu a distribučného systému. Pokiaľ ide o polygrafiu, náklonnosť bola podstatne nižšia, v oblasti distribúcie však vydavatelia dostali aj verejné prísľuby, naposledy na jeseň 1993 na veľkom stretnutí vydavateľov a predstaviteľov tlače s Vladimírom Mečiarom. Už vtedy však bolo zrejmé, že vláda a kruhy HZDS účasť vydavateľov na privatizácii podmieňujú politickými podmienkami, ktoré vydavatelia neboli ochotní akceptovať. Išlo o výberové zastúpenie vydavateľov podľa ich lojality k vláde. [1]
Medziobdobie
vlády Jozefa Moravčíka neprinieslo v tejto oblasti žiadne rozhodnutie a po
nástupe poslednej vlády Vladimíra Mečiara sa v dôsledku politickej
situácie komunikácia medzi vydavateľmi, tlačou a vládou čoraz viac zhoršovala.
Z politických dôvodov vydavatelia nemali šancu prehovoriť do privatizácie PNS
napriek tomu, že v tom čase viaceré návrhy a modely privatizácie tlačiarní
a PNS existovali. Napokon padlo rozhodnutie, ktoré malo z hľadiska
vtedajších politických štruktúr očividne svoju logiku, ale pre vydavateľov a
vôbec pre tlač priam katastrofálne následky.
Podľa
Miloša Nemečka nepriaznivý ekonomický vývoj PNS ovplyvnili štyri faktory:
1)
Prvý
faktor je objektívny. V rokoch 1992 - 1993 bol jednorazový náklad denníkov
šírených PNS približne 1 mil. kusov, v roku 1999 len polovica. Distribúcia tlače je pritom ekonomicky založená na
objeme. Ak tento objem klesá, jednotkové náklady na distribúciu výrazne rastú.
2)
Druhý
faktor spočíva v tom, že PNS nebola schopná zareagovať na objektívne zmeny
zefektívnením svojej práce. Za 5 rokov neukázala takmer žiadnu snahu
organizačne a inak sa prispôsobiť podmienkam na trhu tlače.
Tretí faktor, ktorý prispel ku krachu PNS, bola skutočnosť, že už pred privatizáciou v PNS dochádzalo k vážnym chybám pri rozhodnutiach o