< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

z časopisu Rodina sa mesačne predá 80 až 100.000 výtlačkov, Ženského magazínu takmer 86.000,  Záhradkára necelých 76.000, Evy takmer 54.000, Readers Digest Výberu vyše 50.000 a Pekného bývania takmer 25.000. Týmto nákladom však zodpovedá podstatne viac čitateľov ako v prípade denníkov, pretože tieto magazíny majú oveľa vyšší priemerný počet čitateľov na jeden exemplár. Sú to pomerne drahé časopisy, preto sa v ich čítaní obyčajne vystrieda celá rodina, ba neraz si ich čitatelia (najmä čitateľky) i vzájomne požičiavajú.  Preto Má napríklad Rodina takmer 580.000 čitateľov (takmer 6 čitateľov na jeden exemplár), Záhradkár 480.000 (6,3), Ženský magazín 456.000 (5,4) a pod.

 

O sile tohto segmentu trhu tlače svedčí aj skutočnosť, že okrem uvedených je medzi mesačníkmi  viacero ďalších časopisov, ktoré majú viac ako 100.000 čitateľov, čiže čítanosť vyššiu ako 2,5%, keďže 1% znamená 40 000 čitateľov. Patria medzi ne Dom a byt (5,8%), Auto motor a šport (5,3%), Burda (4,9%), Playboy (4,4%), Urob si sám (4,2%), Futbal magazín (4,2%), Praktická žena (3,6%), Dorotka (3,4%), Harmónia (3,2%), Kamarát (2,6%) a Új Nó (2,6%).  Veľmi blízko k tejto hranici sú Pekné bývanie (2,4%), Línia (2,4%) a Kankán (2%).

 

Okrem denníkov, týždenníkov, dvojtýždenníkov a mesačníkov vychádzalo  na Slovensku v roku 2000 ešte 170 dvojmesačníkov, 219 štvrťročníkov a 70 časopisov s inou periodicitou. Sú to však periodiká buď odborné, vedecké alebo zmerané na úzke záujmové skupiny čitateľov, takže ich váha na trhu tlače nezodpovedá ich početnosti a komerčného hľadiska nezohrávajú podstatnejšiu úlohu. Sú však významným kultúrnym a spoločenským fenoménom a dokladom plurality systému tlače v politických podmienkach po roku 1989.

 

 

 

1.2.7   Distribúcia tlače – od monopolu k monopolu

 

 

Na rozdiel od vyspelých krajín bol na Slovensku pred rokom 1989 len jeden komplexný vydavateľský dom – tlačový kombinát Pravda. Ďalší vydavatelia bez vlastného polygrafického zázemia boli od neho tak či onak závislí. V rovnakom postavení bola aj jediná distribučná spoločnosť – Poštová novinová služba (PNS). Išlo o jasný zámer komunistickej strany držať tlač pod svojím ideologickým vplyvom aj technickými prostriedkami.

 

Zdedený monopol

 

Poštová novinová služba vznikla v roku 1953 na základe uznesenia vlády. Predtým si noviny a časopisy distribuovali vydavateľstvá prostredníctvom svojich administrácií. V časoch socializmu bolo rozširovanie tlače úloha nielen distribučná, ale najmä politická.

 

PNS ako distribučná sieť československej tlače využívala poštové úrady, poštové prepravné siete a prostriedky. Zabezpečovala činnosť predplatiteľských stredísk v podnikoch, ako aj kolportáž tlače v mestách a dedinách, vo vlakoch na diaľkových tratiach, v rekreačných strediskách a na iných miestach.  Univerzálnu politickú tlač

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >