Aj Národná obroda
sa potom, čo ju v roku 1996 odkúpili VSŽ, výrazne preorientovala na
ekonomickú problematiku. Avšak ani mediálni „experti“ VSŽ, pre ktoré sa Národná
obroda mala stať vlakovou loďou, nezastavili ekonomický pád denníka.
V roku 1998 sa strata denníka pohybovala vo výške niekoľkých desiatok
miliónov korún. Problémom nebol len nízky náklad, ale aj veľmi slabé príjmy
z inzercie. Podľa analýz
spoločnosti A-Connect, s.r.o., Praha mala Národná obroda za rok 1997 druhé
najnižšie príjmy z inzercie z celoslovenských denníkov. Po nej nasledovali v
príjmoch z reklamy už iba Roľnícke noviny.
Ekonomickú orientáciu si Národná obroda spočiatku
zachovávala aj po tom, čo ju VSŽ boli nútené na prelome rokov 1998 a 1999
predať a novým majiteľom sa stal Wyvar Invest. A to priek
tomu, že konkurencia v tomto segmente dennej tlače sa zostrila vzhľadom na to,
že vo februári 1999 začal vychádzať Hospodársky denník. Pritom Národná obroda
mala v tom čase podobnú štruktúru čitateľov ako Hospodárske noviny. To len
potvrdzuje, že ekonomické všetky denníky sa uchádzali o priazeň rovnakej alebo
veľmi podobnej skupiny čitateľov, čo ešte viac prispievalo k zostrovaniu konkurencie v tomto
segmente dennej tlače.
Začiatkom júna 1999
zmenila Národná obroda vydavateľa. Stala sa ňou akciová spoločnosť NO
Publishing House, ktorej hlavným akcionárom sa stal Leopold J. Danihels, bývalý prezident
Svetového kongresu Slovákov. Žije v USA a je úspešným podnikateľom v hotelovej
branži. Danihels vlastní 50% akcií spoločnosti. Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom bol Štefan
Jaška, ktorého pri posledných zmenách nahradil bývalý redaktor TV Markíza M.
Beňo, šéfredaktorom denníka Dag Daniš.
Hoci Slovenská Republika
už neexistuje, v roku 2000 ešte tvorila pevnú súčasť subsystému slovenskej
dennej tlače. Prekvitala
v polovici deväťdesiatych rokov, keď mala plnú politickú i finančnú
podporu HZDS a Mečiarovej vlády.
Dosahovala náklady okolo 80 000 výtlačkov a so SME súperila
o tretiu priečku v poradí najčítanejších slovenských denníkov.
Posledné roky opozične
orientovaná Slovenská Republika mala
medzi svojimi čitateľmi silnú prevahu mužov a starších čitateľov nad 60 rokov.
Priemerný vek jej čitateľov bol zo
všetkých slovenských denníkov najvyšší – 52 rokov. Tomu zodpovedala aj ich
celkove najnižšia vzdelanostná úroveň.
Vlastníkom denníka boli
tlačiarne Danubiaprint prostredníctvom vydavateľa R-Press a s privatizačným
pozadím HZDS. Začiatkom septembra 1999 sa po Jaroslavovi Rezníkovi novým šéfredaktorom stal predseda
predstavenstva spoločnosti R-press Eduard Fašung., ktorý už na tomto poste
pôsobil v rokoch 1996-1997
Stopercentným vlastníkom spoločnosti R-press bol podľa informácií tlače František Marko.
Zlé časy pre Slovenskú Republiku nastali v roku 1999 preskupením vlastníckych pomerov vo vydavateľstve R-Press, ktoré Danubiaprint predalo. Od tých čias HZDS