v začiatkoch
jeho vychádzania upozorňovali, že agentúra vydáva denník v rozpore so
zákonom. Vydávanie denníka Republika malo byť komerčnou činnosťou TA SR. Avšak
podľa vyhlášky Ministerstva financií SR, organizácia tohto typu môže vykonávať
len takú komerčnú činnosť, ktorá nespôsobuje straty. Denník Republika však
vyprodukoval za rok 1993 stratu vyše 18 miliónov Sk. Zlú ekonomickú situáciu si
denník snažil vylepšiť tak, že organizoval na svoju podporu zbierku, čo však
tiež bolo v rozpore so zákonom. Zákon č. 63/1973 Zb. totiž stanovuje, že
zbierku nemožno začať bez predchádzajúceho súhlasu Ministerstva vnútra SR. A
ten redakcia nemala.
Viaceré porušenia
právnych noriem, ale najmä odklon od myšlienky vydávať rýdzo spravodajský
denník (Ten sa zmenil na denník mienkotvorný a politicky jednoznačne vyhranený,
čo je nezlučiteľné so základnými princípmi činnosti tlačovej agentúry.) viedli
k tomu, že po 406 dňoch opustila Republika pôdu TA SR. Po páde Mečiarovej vlády nový generálny
riaditeľ TA SR Ivan Melicherčík spolu so zástupcom spoločnosti Salus, ing.
Jozefom Straňákom podpísali zmluvu o prevode práva na ochrannú známku denníka s
modifikovanou hlavičkou a názvom Slovenská Republika na nového vydavateľa.
Salus, s.r.o., ktorej spoločníkom bolo aj HZDS, zaplatila TA SR za prevod
milión Sk a prebrala tiež záväzok uhradiť Matici slovenskej pôžičku 2 milióny
Sk.
Tým však kauza
Republiky neskončila. Spoločnosť Salus, s.r.o.
si svoj denník pod názvom Slovenská Republika zaregistrovala na MK SR
dňa 28. 4. 1994. Názov Slovenská Republika je totožný s oficiálnym názvom
štátu, čo pochopiteľne vo verejnosti vyvolalo búrku nevôle. Tlačový zákon č.
81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov však nestanovuje, pokiaľ ide o názov
periodika, žiadne obmedzenia. Preto denník s týmto názvom prežil až do
svojho zániku. (Pozri nižšie.) [1]
V roku 1994 začal
vychádzať banskobystrický Večerník,
denník Korzo a v roku 1996 denník Nonstop, ktorý krátko na to
zanikol. Okrem neho zanikol v nasledujúcich rokoch aj Slovenský denník
(1994), Smena (1995) a Nová Smena mladých (1996), ktorá vznikla ako
projekt HZDS v tom istom roku.
Od 1. 7. do 31. 8. 1995
vychádzali denníky Smena a SME spoločne, potom denník Smena zanikol.
Nová Smena mladých sa objavila v novinových stánkoch 2. januára
1996. Jej vydavateľom bola akciová spoločnosť Denník Smena a šéfredaktorom
Maroš Púchovský, bývalý šéfredaktor svojimi antisemitskými postojmi smutne
presláveného týždenníka Zmena. Mečiarova vláda poskytla denníku na rozbeh
finančnú podporu vo výške 15 miliónov korún ešte v novembri 1995 a zo
štátneho rozpočtu 1996 ďalších 35 miliónov. Ani tieto finančné injekcie nemohli
udržať denník bez čitateľov pri živote, preto už koncom júna toho istého roka
musel prestať vychádzať.