Slovenského
denníka, ktorý v roku 1910 začal v Budapešti vydávať Milan Hodža
a ktorý za prvej Československej republiky vychádzal ako orgán slovenskej
odbočky Československej agrárnej strany. [1]
Nový Slovenský denník ako politické periodikum mal od začiatku rovnaké ťažkosti
s odbytom ako denník Verejnosť.
Zakladatelia
Slovenského denníka vychádzali zo skutočnosti, že na Slovensku vyše 40 rokov
chýbal politický denník s kresťanskou orientáciou a že v júni 1990 budú voľby,
v ktorých chcú uspieť.
Slovenský denník
začal vychádzať v 120 tisícovom náklade, ktorý veľmi rýchlo klesal. Postupne
dosiahol hranicu 100 tisíc, potom 80 a so 60 tisícovým nákladom vydržal až do
volieb. Až po voľbách sa výraznejšie prejavili rôzne profesionálne nedostatky
denníka. Jeho neaktuálnosť, zlá grafická úprava, ale aj istá militantnosť v
názoroch na interrupcie, samostatnosť Slovenska atď., ktorá prispievala k
znižovaniu nákladov denníka.
Chyby sa veľakrát
hľadali v osobe šéfredaktora, ktorých sa v denníku vystriedalo sedem. Trvalý
pokles nákladov sa podarilo zastaviť až Antonovi Balážovi, ktorý po Ladislavovi
Sálayovi a Milanovi Horčičákovi prvého mája 1991 obsadil post šéfredaktora. V
čase jeho nástupu mal denník náklad 27 tisíc výtlačkov a takmer 40 percentnú
remitendu. Náklad sa na tejto hranici stabilizoval, avšak remitenda výrazne
poklesla a pri odchode A. Baláža z redakcie nepresahovala hranicu 20
percent.
Jedným z ďalších
problémov Slovenského denníka bola inzercia, ktorej sa redakcii nepodarilo
získať dostatok, čo tiež prispelo k nárastu dlhu až na 37 miliónov korún.
Pred zánikom denníka v roku 1994 sa jeho náklad pohyboval na hranici 15
tisíc, remitenda bola 30%. [2]
Situáciu na trhu,
aj keď nie bez problémov, zvládla z nových denníkov prakticky len Národná
obroda, ktorá sa usilovala nadviazať na tradície Národnej obrody z pred
februára 1948, ktorej zakladateľom bol Ladislav Novomeský a výkonným
šéfredaktorom popredný slovenský novinár Ján Trachta.
S myšlienkou
vydávať Národnú obrodu prišli niektorí ľudia z pôvodnej NO, ako napríklad Juraj
Charvát a jeho mladší kolegovia Juraj
Vereš a Ján Čomaj. Ich cieľom bolo založiť noviny, ktoré by sa pohotovou,
zasvätenou a objektívnou informáciou, ako aj kvalitnou publicistikou líšili od ostatných straníckych denníkov,
resp. denníkov inklinujúcich k určitým stranám.
Prípravy na vydávanie sa začali 6. januára 1990. Noviny mala vydávať vláda SR a jej vtedajší predseda Milan Čič tento zámer podporil. Koncepcia novín bola vo vláde prerokovaná a odobrená 28. marca 1990. Napriek tomu, že aj podľa tiráže aj v skutočnosti denník vydával Úrad vlády SR, vláda si presadila požiadavku, aby pod hlavičkou stálo – nezávislý denník občanov Slovenska. Vláda však ani za Milana Čiča, ani neskôr nijako rušivo nezasahovala do chodu novín, vedením ktorých bol poverený Juraj Vereš. Okrem neho ďalšími tvorcami koncepcie boli Juraj Charvát,