|
Titul |
Náklad v tisíckach výtlačkov |
Čítanosť v %
|
|
Ústredné denníky |
|
|
|
Pravda |
408,5 |
36,5
|
|
Práca |
240,8 |
25,4
|
|
Smena |
127,6 |
12,1
|
|
Új Szó |
95,8 |
6,8
|
|
Roľnícke noviny |
79,6 |
6,2
|
|
Šport |
68,0 |
9,4
|
|
Krajské denníky |
|
12,7
|
|
Hlas ľudu |
55,7 |
|
|
Smer |
52,2 |
|
|
Východ. noviny |
58,7 |
|
|
Večerníky |
|
7,9
|
|
Večer |
28,5 |
|
|
Večerník |
56,5 |
|
Ako vo svojej
diplomovej práci uvádza S. Brečka ml., občasník Verejnosť na takúto alternatívu nebol vôbec pripravený. Ani po
technickej, finančnej, ale ani po personálnej a odbornej stránke. Ako mu v
rozhovore povedal niekdajší zástupca šéfredaktora, Milan Richter, Verejnosť od
začiatku až po zánik nemala žiadnu koncepciu. Vydavateľ o svoj denník absolútne
nejavil záujem. Zo strany VPN nebola snaha podieľať sa na tvorbe, ani na
orientácii denníka. Denník začínal s
nákladom približne 40 tisíc výtlačkov denne a stabilizoval sa niekde medzi 8 až
9 tisícami s dosť vysokou
remitendou. V septembri 1991 prišlo k zmene šéfredaktora, keď Eugena Gindla
nahradil Peter Duhan, ktorý však prišiel z televízie, kde pracoval ako
dramaturg a s prácou v denníku
nemal žiadne skúsenosti.
Prelomom vo vývoji denníka bol október 1991, keď Peter Duhan dostal od
Mariána Čalfu, premiéra vlády ČSFR, ponuku robiť ústredného riaditeľa
Československého rozhlasu. Po jeho odchode až do zániku Verejnosti ostalo jeho
miesto neobsadené, čo bola prvá predzvesť zániku denníka, ku ktorému nakoniec
došlo 10. 3. 1992. [1]
Druhým významným ponovembrovým politickým subjektom popri VPN bolo Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré so svojím Slovenským denníkom prišlo na trh slovenskej tlače 5. 4. 1990. Historik Ďurica uvádza, že denník nadväzoval na tradíciu
[1]
Brečka, S.: Zmeny
systému tlače v SR po roku 1989 s dôrazom na denníky. Diplomová
práca, s. 41-42.