Žiaľ, takéto štatistické
sledovania sa robia iba ojedinele a v budúcnosti zrejme nebude šanca
na ich realizáciu. To je tiež jeden z dôvodov, prečo údaje tohto druhu
nebudú súčasťou našej analýzy vývoja systému slovenskej tlače. O hlbší
pohľad sa pokúsime aspoň v prípade denníkov.
Denníky tvoria síce
nepočetnú, ale z hľadiska politického vplyvu i ekonomického významu
podstatnú skupinu periodickej tlače na Slovensku. Na rozdiel od časopisov,
ktorých vydávanie je motivované v prvom rade ekonomicky, slovenské denníky
sa po páde socializmu stali objektom, subjektom i médiom (sprostredkovateľom)
politiky. Pochopiteľne, ekonomická stránka ich vychádzania nie je zanedbateľná,
pretože bez existenčného zabezpečenia by žiadne noviny nemohli vychádzať, avšak
vo väčšine prípadov snaha o čo najväčšie náklady nebola motivovaná iba
ziskom, ale aj úsilím o čo najväčší politický vplyv. V tejto súvislosti treba zároveň vidieť
skutočnosť, že aj za politickým vplyvom sa v skutočnosti skrývajú
ekonomické záujmy, resp. záujmy ekonomicky silných záujmových a lobistických skupín, ktoré hýbu nielen médiami,
ale aj politickými stranami. To je
hlavný dôvod, prečo si ich vývoj zasluhuje zvláštnu pozornosť.
1990 –1992
Ako sme už uviedli,
v čase zániku socialistického režimu v roku 1989 vychádzalo na
Slovensku 12 denníkov v nákladoch, o akých sa im dnes už môže iba
snívať: Primerane tomu bola aj ich denná čítanosť. (Pozri tabuľku č. 3) [1]
Po novembri 1989 žiaden
z týchto denníkov nezanikol, pribudlo však 5 nových: Ľudové noviny,
Národná obroda, Slovenský denník, Verejnosť a Prešovský večerník. Ľudové noviny vychádzali iba krátko
a viaceré štatistické prehľady a štúdie ich ani neuvádzajú. Podstatne
väčšiu pozornosť vzbudili periodiká Verejnosť, Slovenský denník a Národná
obroda.
Podľa údajov
vtedajšieho odboru pre tlač a masmédiá Ministerstva kultúry SR, už 4. decembra
1989 si revolučné hnutie Verejnosť proti násiliu zaregistrovalo v tom čase ešte
len občasník s názvom Verejnosť. Pod vedením Eugena Gindla vychádzal raz,
neskôr dvakrát do týždňa. Pôvodne sa s Verejnosťou ako denníkom neuvažovalo.
Vládnym denníkom a zároveň aj denníkom VPN mala byť Národná obroda. Tieto plány
sa nakoniec nerealizovali. VPN však potrebovala pred voľbami periodikum s dennou periodicitou a preto Fedor
Gál spolu s ďalšími predstaviteľmi VPN rozhodli, že z Verejnosti bude denník.
[1]
Podľa: Holina,
V. a kol.: Pôsobenie PMK a žurnalistiky na spoločnosť. Bratislava,
Novinársky študijný ústav 1990, s. 35; Holina, V.: Periodická tlač v SSR
a jej čitatelia. Bratislava, Novinársky študijný ústav 1989, s. 26.