< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

 

Žiaľ, takéto štatistické sledovania sa robia iba ojedinele a v budúcnosti zrejme nebude šanca na ich realizáciu. To je tiež jeden z dôvodov, prečo údaje tohto druhu nebudú súčasťou našej analýzy vývoja systému slovenskej tlače. O hlbší pohľad sa pokúsime aspoň v prípade denníkov.

 

 

Denníky

 

Denníky tvoria síce nepočetnú, ale z hľadiska politického vplyvu i ekonomického významu podstatnú skupinu periodickej tlače na Slovensku. Na rozdiel od časopisov, ktorých vydávanie je motivované v prvom rade ekonomicky, slovenské denníky sa po páde socializmu stali objektom, subjektom i médiom (sprostredkovateľom) politiky. Pochopiteľne, ekonomická stránka ich vychádzania nie je zanedbateľná, pretože bez existenčného zabezpečenia by žiadne noviny nemohli vychádzať, avšak vo väčšine prípadov snaha o čo najväčšie náklady nebola motivovaná iba ziskom, ale aj úsilím o čo najväčší politický vplyv.  V tejto súvislosti treba zároveň vidieť skutočnosť, že aj za politickým vplyvom sa v skutočnosti skrývajú ekonomické záujmy, resp. záujmy ekonomicky silných  záujmových a lobistických skupín, ktoré hýbu nielen médiami, ale aj politickými stranami.  To je hlavný dôvod, prečo si ich vývoj zasluhuje zvláštnu pozornosť.

 

1990 –1992

 

Ako sme už uviedli, v čase zániku socialistického režimu v roku 1989 vychádzalo na Slovensku 12 denníkov v nákladoch, o akých sa im dnes už môže iba snívať: Primerane tomu bola aj ich denná čítanosť. (Pozri tabuľku č. 3) [1]

 

Po novembri 1989 žiaden z týchto denníkov nezanikol, pribudlo však 5 nových: Ľudové noviny, Národná obroda, Slovenský denník, Verejnosť a Prešovský večerník.  Ľudové noviny vychádzali iba krátko a viaceré štatistické prehľady a štúdie ich ani neuvádzajú. Podstatne väčšiu pozornosť vzbudili periodiká Verejnosť, Slovenský denník a Národná obroda.

 

Verejnosť

 

Podľa údajov vtedajšieho odboru pre tlač a masmédiá Ministerstva kultúry SR, už 4. decembra 1989 si revolučné hnutie Verejnosť proti násiliu zaregistrovalo v tom čase ešte len občasník s názvom Verejnosť. Pod vedením Eugena Gindla vychádzal raz, neskôr dvakrát do týždňa. Pôvodne sa s Verejnosťou ako denníkom neuvažovalo. Vládnym denníkom a zároveň aj denníkom VPN mala byť Národná obroda. Tieto plány sa nakoniec nerealizovali. VPN však potrebovala pred voľbami periodikum          s dennou periodicitou a preto Fedor Gál spolu s ďalšími predstaviteľmi VPN rozhodli, že z Verejnosti bude denník.

 

 

 

 

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >



[1] Podľa: Holina, V. a kol.: Pôsobenie PMK a žurnalistiky na spoločnosť. Bratislava, Novinársky študijný ústav 1990, s. 35; Holina, V.: Periodická tlač v SSR a jej čitatelia. Bratislava, Novinársky študijný ústav 1989, s. 26.

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >