< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

5. Prvá skupina problémov súvisela z rozdelením bývalého Česko-Slovenska a so vznikom samostatného slovenského štátu. Tak ako názor politických strán a verejnosti, ani stanovisko slovenských médií k tomuto problému nebolo jednoznačné. Na Slovensku existovala pomerne silná opozícia, ktorej opozičný postoj bol v prvom rade motivovaný pochybovačným až nepriateľským postojom voči Slovenskej republike ako takej, i keď ten v značnej miere súvisí aj s politickou príslušnosťou.

 

6. Druhá skupina problémov súvisí s politickým vývojom na Slovensku. Ten síce veľmi úzko nadväzuje na predchádzajúci okruh problémov, predsa však prvoradú úlohu v ňom zohráva výrazné preskupenie politických síl po voľbách v júni 1992. Predchádzajúce vládne hnutie (VPN) prakticky zmizlo z politickej scény a pozície jej bývalého koaličného partnera (KDH) sa výrazne oslabili. Politické štruktúry na nižších úrovniach však zostali. Zostali aj pôvodnými vládnúcimi hnutiami obsadené grémia a dôležité posty vo sfére masových médií. Dá sa povedať, že vo sfére médií bola východisková pozícia opozície silnejšia ako pozícia vlády. Navyše médiá, najmä väčšina dennej tlače sa postavila na stranu opozície.

 

Objektívne teda existovalo dostatok faktorov, ktoré vytvárali trecie plochy medzi vládou a médiami. Navyše sa vládna moc vo vzťahu k médiám pokúsila o niekoľko krokov, ktoré situáciu výrazne vyhrotili. Takou bola napríklad úporná snaha o zriadenie ministerstva informácií, pokus o zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, konflikt vlády s redakciou Smeny, ale aj početné slovné potýčky a konflikty premiéra Mečiara s novinármi.

 

 

Slovenská mediálna legislatíva

 

V príprave nového tlačového zákona sa pokračovalo aj po vzniku Slovenskej republiky. V priebehu posledných rokov bolo vypracovaných množstvo  verzií, ktoré boli predmetom diskusií zákonodarcov a zainteresovaných strán (novinárskych a vydavateľských organizácií), ako aj príslušných poradných orgánov vlády (Rada vlády pre masmédiá, Legislatívna rada vlády).

 

Prácou na príprave nového zákona bolo poverené legislatívne oddelenie Ministerstva kultúry SR a priebežne ho posudzovala skupina odborníkov, ktorú vytvoril podpredseda vlády Roman Kováč, zodpovedný za sféru masových médií. Postupne bolo vypracovaných niekoľko verzií návrhu zákona. Práce na jeho príprave postupovali pomaly a vplyvom politických zmien (po odvolaní Mečiarovej vlády v marci 1994) sa na čas úplne zastavili.

 

Prípravy mediálneho zákona sa obnovili v roku 1995, keď už na čele ministerstva stál Ivan Hudec.

 

Ešte v roku 1994 pripravený návrh zákona predložilo Ministerstvo kultúry SR začiatkom roka 1995 na ďalšie pripomienkové konanie. V tejto verzii (v poradí ôsmej) sa už nehovorilo o „prostriedkoch masovej komunikácie“, ale o „verejných informačných prostriedkoch“.

 

V lete 1995 Ministerstvo kultúry vyhodnotilo medzirezortné pripomienkové konanie, zapracovalo pripomienky a pripravilo ďalšiu verziu návrhu zákona NR SR „o

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >