5. Prvá skupina
problémov súvisela z rozdelením bývalého Česko-Slovenska a so vznikom
samostatného slovenského štátu. Tak ako názor politických strán a verejnosti,
ani stanovisko slovenských médií k tomuto problému nebolo jednoznačné. Na
Slovensku existovala pomerne silná opozícia, ktorej opozičný postoj bol v prvom
rade motivovaný pochybovačným až nepriateľským postojom voči Slovenskej
republike ako takej, i keď ten v značnej miere súvisí aj s politickou
príslušnosťou.
6. Druhá skupina
problémov súvisí s politickým vývojom na Slovensku. Ten síce veľmi úzko
nadväzuje na predchádzajúci okruh problémov, predsa však prvoradú úlohu v ňom
zohráva výrazné preskupenie politických síl po voľbách v júni 1992.
Predchádzajúce vládne hnutie (VPN) prakticky zmizlo z politickej scény a
pozície jej bývalého koaličného partnera (KDH) sa výrazne oslabili. Politické
štruktúry na nižších úrovniach však zostali. Zostali aj pôvodnými vládnúcimi
hnutiami obsadené grémia a dôležité posty vo sfére masových médií. Dá sa
povedať, že vo sfére médií bola východisková pozícia opozície silnejšia ako
pozícia vlády. Navyše médiá, najmä väčšina dennej tlače sa postavila na stranu
opozície.
Objektívne teda
existovalo dostatok faktorov, ktoré vytvárali trecie plochy medzi vládou a
médiami. Navyše sa vládna moc vo vzťahu k médiám pokúsila o niekoľko krokov,
ktoré situáciu výrazne vyhrotili. Takou bola napríklad úporná snaha o zriadenie
ministerstva informácií, pokus o zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej
televízie, konflikt vlády s redakciou Smeny, ale aj početné slovné potýčky a
konflikty premiéra Mečiara s novinármi.
V príprave nového
tlačového zákona sa pokračovalo aj po vzniku Slovenskej republiky. V priebehu
posledných rokov bolo vypracovaných množstvo
verzií, ktoré boli predmetom diskusií zákonodarcov a zainteresovaných
strán (novinárskych a vydavateľských organizácií), ako aj príslušných poradných
orgánov vlády (Rada vlády pre masmédiá, Legislatívna rada vlády).
Prácou na príprave
nového zákona bolo poverené legislatívne oddelenie Ministerstva kultúry SR a
priebežne ho posudzovala skupina odborníkov, ktorú vytvoril podpredseda vlády
Roman Kováč, zodpovedný za sféru masových médií. Postupne bolo vypracovaných
niekoľko verzií návrhu zákona. Práce na jeho príprave postupovali pomaly a
vplyvom politických zmien (po odvolaní Mečiarovej vlády v marci 1994) sa na čas
úplne zastavili.
Ešte v roku 1994 pripravený návrh zákona predložilo Ministerstvo
kultúry SR začiatkom roka 1995 na ďalšie pripomienkové konanie.
V tejto verzii (v poradí ôsmej) sa už nehovorilo o „prostriedkoch masovej
komunikácie“, ale o „verejných informačných prostriedkoch“.
V lete 1995 Ministerstvo kultúry vyhodnotilo medzirezortné pripomienkové konanie, zapracovalo pripomienky a pripravilo ďalšiu verziu návrhu zákona NR SR „o