< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

Podľa toho istého zdroja, z celkovej sumy reklamných príjmov vyše 350 miliónov          v roku 1993 pripadalo najviac na Hospodárske noviny (73 mil. - 20,8 %), Pravdu (69 mil. -19,7 % ), Prácu (56 mil. - 16 %), Nový čas (34 mil. - 9,7 %) Smenu (32 mil. - 9,1 %) a Národnú obrodu (29 mil. - 8,2 %). Sumu 10 miliónov prekročili ešte Smer Dnes a Slovenský Východ. V rozpätí od 5 do 10 miliónov sa pohybovali Večerník, SME, Dobrý deň (Roľnícke noviny), Hlas ľudu a  Denník Šport. Menej ako dva milióny príjmov z reklamy vykázali Republika, Slovenský denník a Koridor.[1]

 

1.2.4   Zrod mediálneho systému SR

 

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky nevznikol iba nový systém masových médií. Nanovo sa tiež začal formovať vzťah politiky a médií, vlády a médií, začala sa črtať nová komunikačná (informačná) politika. Avšak politika skôr ako suma náhodných a účelových krokov a nie ako realizácia dôkladne premyslenej a sformulovanej koncepcie. Vypuklo sa začala prejavovať skutočnosť, že vládnúce hnutie (ale ani ostatné politické strany) pri rozpracúvaní svojho politického programu nevenovalo problematike médií náležitú pozornosť a preto vstúpilo do novej situácie nepripravené. Preto napätie medzi vládou a médiami, ktoré sa začalo vytvárať už v roku 1992, sa zostrilo. Prispelo k tomu viacero skutočností:

 

1. V prvom rade sa prejavila typická črta vlád prakticky všetkých postkomunistických krajín, ktoré získali nezávislosť. Tieto vlády považovali bývalé štátne médiá za svoju korisť a usilovali sa získať nad nimi kontrolu. 

 

2. Budovanie nového štátu nie je jednoduchá záležitosť. Je spojené s mnohými problémami a ťažkosťami. Preto nové nezávislé štáty – a Slovensko nebolo v tomto smere výnimkou – sa usilovali využiť médiá ako konštitučný prvok a vyžadovali od nich podporu.  Štátne a národné záujmy sa tu dostali do konfliktu so všeobecnými princípmi demokracie.

 

3. Práve vzhľadom na štátne a národné záujmy sa vlády nových nezávislých štátov snažili presadiť inú hierarchiu funkcií a úloh médií ako štáty, ktoré s vytváraním vlastnej identity nemuseli zápasiť. Preto aj slovenská vláda Vladimíra Mečiara presadzovala hierarchiu funkcií, na prvých miestach ktorej bola ochrana a podpora štátnej, národnej a kultúrnej identity a až potom nasledovali ostatné funkcie – médiá ako základný prvok demokratického systému, resp. médiá ako „strážny pes“ demokracie.

 

4. Nedostatok demokratických tradícií, absencia právneho vedomia a nízka úroveň politickej kultúry spôsobili, že ani politici, ale ani novinári neovládali dostatočne pravidlá hry a vykladali si demokraciu po svojom. Politici skôr zúžene a novinári skôr široko.

 

Okrem týchto charakteristík, ktoré malo Slovensko spoločné s viacerými postkomunistickými krajinami, boli tu aj ďalšie skutočnosti, ktoré vzťah médií a politiky pri zrode Slovenskej republiky komplikovali:

 

 

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >



[1] Lechnický, M.: Z výsledkov monitorovania reklamných aktivít GfK-Slovakia. In: Trend, 8.6.1994, s. 19.

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >