< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

V súvislosti riešiť situáciu na slovenskom trhu tlače Predsedníctvo vlády SSR požiadalo ministra financií ČSSR, aby urýchlene zabezpečil prevod dovtedajších Tlačiarenských závodov Pravda z pôsobnosti ÚV KSČ do právomoci Ministerstva priemyslu SSR.

 

Legislatívne podmienky

 

Po novembri 1989 bola nová politická reprezentácia postavená, okrem iného,  aj pred úlohu vytvoriť právne predpoklady pre zásadnejšie zmeny v systéme médií. 

 

Zákonodarcovia v mediálnej legislatíve stáli pred početnými úlohami:

 

·        Uviesť do súladu zákony o slobode prejavu a práva na informácie                 s medzinárodnými dohovormi a zmluvami ratifikovanými Česko-Slovenskom.

·        Odstrániť alebo modifikovať zákonné ustanovenia založené na čl. 4 ústavy postulujúcom vedúcu úlohu komunistickej strany v spoločnosti.

·        Zabezpečiť demokratický mechanizmus  v štátnych médiách v súlade so zásadami pluralistickej spoločnosti.

·        Vytvoriť právne záruky, ktoré by vylúčili informačný monopol štátu a vytvorili právne podmienky pre vznik duálneho systému médií                           s verejnoprávnymi i súkromnými médiami.

·        Vytvoriť právny rámec pre činnosť masových médií v podmienkach trhovej ekonomiku a pre zabezpečenie ich budúceho technického rozvoja.

 

Realizácia týchto úloh bola zložitým procesom, ktorý bol ovplyvnený celkovým politickým vývojom a zmenami vo vzájomných vzťahoch dvoch republík jednej federácie.

 

Právne  záruky slobody prejavu a práva na informácie

 

Počas 40 rokov komunistickej vlády existovala síce ústavne zaručená sloboda prejavu a aj mediálny zákon (zákon o tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch), ktorý sa na túto slobodu prejavu odvolával, v skutočnosti však médiá boli ovládané komunistickou stranou a riadené jej direktívami. Až politická zmena po roku 1989 priniesla skutočnú slobodu médií, odstránenie cenzúry a štátneho monopolu v oblasti médií, ako aj možnosť súkromného podnikania nielen v oblasti tlače, ale aj rozhlasového a televízneho vysielania.

 

Už v januári 1991 prijalo Národné zhromaždenie ČSFR  Základnú listinu ľudských práv   a slobôd,[1]  ktorá vychádzajúc z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a jeho článku 10, v článku 17 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj vyhľadávanie, prijímanie a šírenie myšlienok a informácie bez ohľadu na hranice štátov. Po rozdelení ČSFR prešla táto listina do základnej legislatívy nového slovenského štátu.

 

 

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >



[1] Ústavný zákon č.  23/1991 z 9. januára 1991 Zb. , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >