Spoločenské a politické zmeny, ktoré priniesol november 1989, sa výrazne
prejavili aj v systéme slovenskej tlače. Slobodu tlače a možnosť slobodného
podnikania sprevádzal nielen obrovský nárast počtu vydavateľov a titulov rôzneho
politického a obsahového
zamerania, ale aj problémy v súvislosti s novými trhovými podmienkami vydávania
tlače.
V tlači
politických strán a spoločenských organizácií došlo k spontánnej podpore
vznikajúcej novej politickej štruktúry. V mnohých prípadoch sa tlač menila skôr
ako jej politickí vydavatelia a proklamovala svoju nezávislosť na nich. V
eufórii, ktorá vtedy vládla, nik nevedel presne povedať, kedy sa politický
systém stabilizuje a hospodárstvo priblíži úrovni západných krajín, kedy začnú
inštitúcie a mechanizmy demokracie pôsobiť plnohodnotne, kedy sa vykryštalizuje
politický systém a za ako dlho
začne bez problémov fungovať systém tlače a ostatných médií.
Ako v mnohých iných oblastiach, aj v systéme tlače prežívali pozostatky minulého režimu, pretože „zamatová revolúcia“ nebúrala dôsledne všetko staré, ale usilovala sa nové poriadky zavádzať dohodou za „okrúhlymi stolmi“.
Aj noviny ešte fungovali podľa starých ekonomických pravidiel. Dovoz novinového papiera bol plánovaný a jeho množstvo presne vymedzené a rozdelené medzi vydavateľov. Začiatkom roka 1990 bola taká situácia, že z celkového množstva 7 191 ton novinového papiera určeného pre politickú tlač patrilo denníkom KSS (Pravda a Új szó) 6.658 ton (92,6%), pričom ostatné politické strany a hnutia mali k dispozícii iba 160 ton (Demokratická strana 147 ton, Strana slobody 13 ton a KDH nemala k dispozícii žiaden papier). Navyše papier pre nové občasníky Verejnosť a Nap vystačoval iba na dva mesiace. Informačný monopol KSS v tlači pretrvával.
Táto situácia si vyžiadala zvolanie „okrúhleho stola“ o prerozdelení novinového papiera. Konal sa 21. februára za účasti všetkých relevantných politických síl, čiže VPN, KSS, DS, Strany slobody a KDH. Na tomto stretnutí predstavitelia KSS navrhli, že sú ochotní vzdať sa 2000 ton papiera, ale až od 1. apríla 1990. Naproti tomu zástupcovia ostatných strán požadovali, aby KSS znížila spotrebu novinového papiera prechodom Pravdy zo svetového formátu na tabloid, čo komunisti odmietli. (Pravda nakoniec zmenila formát od apríla 1990.) a aby od 1. marca 1990 poklesla spotreba denníkov KSS na 2663 ton, čo by predstavovalo asi 40% spotreby novinového papiera denníkov politických strán. [1]
Pre odpor komunistov sa tieto požiadavky realizovali iba pomaly. Druhý „okrúhly stôl“ koncom februára 1990 doriešil rozdelenie novinového papiera pre ostatné denníky (Práca, smena, Československý šport, Literárny týždenník a iné) a za účasti politických strán a občianskych hnutí aj zmeny vydavateľov niektorých periodík, najmä krajských denníkov.