ktorý (legislatívne veľmi neobvykle) určil minimálne percento z obratu,
ktoré musí vysielateľ autorským organizáciám odviesť (ak by sa dikcia tohto
zákona vykladala maximálne striktne, mohol by tento odvod spolu predstavovať
16% zo všetkých príjmov rozhlasovej stanice). Po prijatí tohto zákona a zákona
o kolektívne správe práv (č. 283/97 Zb.) udeľovalo ministerstvo kultúry
autorským organizáciám licencie. Po obdržaní licencie vypovedal OZIS zmluvu o
spoluprácu SLOVGRAM-u a dožadoval sa podpisu zmlúv s držiteľmi licencií.
Členovia Asociácie splnomocnili v tomto probléme Asociáciu, ktorá vedeniu OZISu
tlmočila rozhodnutie svojich členov spolupracovať na vysporiadaní každého druhu
práv len s jednou organizáciou. Počas celého roka 1999 hľadala Asociácia
spôsob, ako i v tejto situácii umožniť svojim členom používanie nahrávok
interprétov zastupovaných OZISom a zároveň si svoje povinnosti vysporiadať.
Prvé rádiá, ktoré začali koncom roka 1992 a začiatkom roka
nasledujúceho, narazili vo svojej rodiacej sa obchodnej politike na
neprekonateľný problém: Slovenský rozhlas. Nešlo len o to, že v čase
vznikajúceho duálneho systému mal tento dominantné postavenie na - ešte sa len
rodiacom - reklamnom trhu. Problémom bolo, že ešte i toto postavenie táto
inštitúcia zneužívala. Právne pozadie existencie Rock FM Rádia, CDI, či
agentúry Radio Media sa nachádza v
kapitole 2. 3. tejto publikácie. Vecné dôsledky takéhoto chovania SRo však
priamo ohrozovali rádiá, ktoré mali v prvých rokoch so svojím vysielaním len
obrovské náklady a v boji o reklamné prostriedky, ktoré boli a sú ich jediným
zdrojom príjmov, nemali šancu konkurovať komerčnému vysielaniu SRo
pokrývajúcemu kvalitne celé územie Slovenska. Z tohto obdobia je známy bonmot
vtedajšieho ústredného riaditeľa SRo Vladimíra Štefka, že: „súkromné rádiá
vysielajú aby zarábali, zatiaľ čo SRo zarába, aby vysielal“, ktorým obhajoval
existenciu Rock FM (z ktorého príjmy odchádzali z polovice do rakúskej
súkromnej firmy). Ekonomickú výhodnosť tohto projektu pre SRo a jeho skutočné
verejnoprávne vysielanie (S1 a S2 – Rádio Devín) neskoršie analýzy jednoznačne
vyvrátili.
Asociácia spracovala viacero právnych analýz, ktoré okrem iného
poskytovala Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru. Podala množstvo
podnetov na generálnu prokuratúru, najvyšší kontrolný úrad, ministerstvo
financií. V roku 1997 zorganizovala dve odborné diskusie s účasťou poslancov,
právnych a ekonomických expertov i médií, v ktorých tento problém (v čase
druhého okrúhleho stola jednoznačne protiprávny, pretože to už bolo Rock FM
prenajaté spoločnosti AXIS MEDIA) akcentoval a vytvárala tlak na jeho riešenie.
Situácia okolo Rock FM vyprovokovala po prvý krát v krátkej histórii
súkromného vysielania držiteľov licencie k použitiu éteru na vyjadrenie svojho
názoru. Na kongrese ANRS v marci 1997 sa jej členovia dohodli, že budú od 7.
apríla 30 dní vysielať frekvenciou 5 spotov denne kampaň, ktorej cieľom bolo
upozorniť na protiprávne konanie SRo, ktoré nie je schopná zastaviť ani Rada SR
pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá je zo zákona najvyšším orgánom v
oblasti duálneho mediálneho systému.