1.1.4.6
Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska
V roku 1992 boli udelené ministerstvom kultúry prvé licencie na
rozhlasové licencie. Napriek tomu, že tieto licencie neobsahovali z dnešného
hľadiska všetky potrebné náležitosti (napríklad kmitočtový list), pustili sa
prví odvážlivci do boja s prostredím, ktoré na príchod súkromného vysielania
vôbec nebolo pripravené. Je pravda, že v tom čase už dva roky (od 10. júna
1990) vysielalo Rádio FUN, to však vzniklo len vďaka študentskej generácii
novembra 1989, ktorá s projektom rádia v spolupráci s francúzskym FUN Rádiom
(respektíve s vydavateľským domom Roberta Hersanta a jeho dcérskou spoločnosťou
SERC) na začiatku roku 1990 prišla a ktorá vďaka svojmu „revolučnému renomé“
projekt aj presadila. Pôvodným zámerom bolo (okrem začatia nezávislého
vysielania vo vtedajšom Československu) založiť spoločnosť, ktorá v prípade
komerčného úspechu zabezpečí prostriedky na budúce študentské aktivity, pretože
podpora štátu po zániku SZM bola veľmi nepravdepodobná.
Po prvých rokovaniach na Telekomunikačnom úrade, Rádiokomunikáciách,
autorských organizáciách (SOZA, SLOVGRAM, OZIS, LITA), hudobných
vydavateľstvách či ďalších inštitúciách, pochopili držitelia rozhlasových
licencií, že každý sám o sebe skončia skôr ako vôbec začnú vysielať. Problémom
bolo, že zákon síce otvoril cestu súkromnému vysielaniu, ale tu sa všetky
aktivity štátu týmto smerom skončili. Inštitúcie, ktoré mali dovtedy skúsenosti
len s vysielaním veľkých štátnych médií, začali od držiteľov licencií požadovať
rovnaké podmienky. Po niekoľkých rokovaniach založili siedmi držitelia licencií
(FUN Rádio, Rádio TWIST, Rádio RAGTIME, Rádio R.M.C., KLASSIC Rádio, FM Rádio
D.C.A a Rádio TATRY) 15. decembra 1992 v Bratislave Asociáciu nezávislých
rozhlasových staníc Slovenska. Jej prvým prezidentom sa stal Andrej Hryc a
sekretárom Zuzana Mistríková. Vznik Asociácie, ktorú založili ešte sa len
rozbiehajúce rádiá, by bol o mnoho komplikovanejší nebyť podpory nemeckej
Nadácie Friedricha Naumanna, ktorá ako nadácia na podporu liberálnej politiky
realizovala v Československu i program podpory liberálnych médií.
Začiatkom roka 1993 podpísala Asociácia generálnu dohodu s autorskou
organizáciou SOZA (zastupujúcou autorov) a následne so SLOVGRAM-om
(zastupujúcim interprétov a výrobcov hudobných nosičov). Tieto dohody určili
základné podmienky zmlúv, ktoré potom tieto organizácie (SLOVGRAM zastupujúc aj
ďalšiu ochrannú organizáciu interprétov OZIS, pretože ANRS odmietla uzavrieť
dohodu s dvomi organizáciami na jeden druh autorského práva) potom podpísali s
jednotlivými držiteľmi licencií. Vysporiadanie si autorských práv je jednou so
základných podmienok v zákone, neexistencia zmlúv môže byť dôvodom k odňatiu
licencie. Napriek tomu, že autorské organizácie neboli s dohodnutými
podmienkami spokojné a zdôrazňovali, že ide o „štartovacie podmienky“,
považovali držitelia licencií 9% zo všetkých hrubých príjmov rádia, čo
predstavovali odmeny dohromady, za maximálne a často i nad svoje sily.
Autorské organizácie sa pokúsili podmienky počas nasledovných siedmych rokoch viac krát zmeniť. Veľmi silný argument im dal do rúk autorský zákon (č. 383/97 Zb.),