čas zmietalo vo viacerých konkurzoch. 1. januára 2000 začalo vysielať
Rádio Express. Jeho prevádzkovateľom je akciová spoločnosť D-Express.
Akcionármi sú Európska banka pre obnovu a rozvoj, Európska únia prostredníctvom
Nadácie pre rozvoj postprivatizačného podnikania a spoločnosť Framlington/CET,
ktorej akcionármi sú Dušan Budzák, Róbert Bartoš a Václav Mika. Vstup kapitálu
takéhoto charakteru (podporné zdroje a úvery) je na slovenskom rozhlasovom trhu
novým momentom. Rádio začalo s obrovskými investíciami, ktoré marketingoví
odborníci považujú na slovenskom trhu za nenávratné. Začalo vysielať na
šiestich frekvenciách, v septembri 2000 ich už malo ďalších pätnásť. Rádio
Expres sa zameriava na spravodajstvo, hudbu, pôvodnú publicistiku a dopravné
informácie.
Slovenské telekomunikácie prestali vzhľadom na nahromadené dlhy na jeseň
roku 2000 šíriť signál nitrianskeho rádia Hviezda FM. Toto rádio (svojim
vysielaním blízke HZDS) však vytvorilo precedens následným predložením
predbežného opatrenia súdu, na základe ktorého museli Slovenské telekomunikácie
- napriek neplateniu rádia - obnoviť jeho vysielanie. Súdny spor, v ktorom
Hviezda FM napadla výšku svojich dlhov, definitívnu odpoveď do novembra 2001
nepriniesol.
Ešte v roku 1999 súhlasila rada s tým, že žánrovo menšinové bratislavské
Rádio Ragtime sa postupne transformovalo na City Radio B1a napokon na Radio B1
so zameraním na hudbu 70tych a 80tych rokov. Transformáciu už realizovala
spoločnosť, do ktorej vstúpil kapitál spriaznený s kapitálom zakladajúcim
spoločnosť Radio, a.s., ktorá vnikla v roku 1998 a získala licenciu na ďalšie
prevádzkovanie Rádia Fun. Rádio B1 sa dokonca v roku 2000 presťahovalo do
spoločných priestorov s Rádiom Fun.
Vývoj televízneho vysielania v SR bol a je poznačený obmedzenými
možnosťami kmitočtového spektra pre terestriálne vysielanie. Po rozdelení ČSFR
Slovensku zostali dve úplné terestriálne siete označované ako 1. televízny
okruh a 2. televízny okruh (na nich vysiela v súčasnosti STV), 1 neúplná
sieť tzv. 3. televízny okruh (niekedy označovaná aj ako TA-3) a okrem toho
niekoľko lokálnych kmitočtov. Z týchto troch sietí boli v skutočnosti technicky
vybudované len 2 – na niektorých kótach 3. vysielacieho okruhu dokonca
vôbec neboli vysielače. Medzi niekoľkými prevádzkyschopnými výnimkami boli
Bratislava a Žilina.
Minister kultúry SR udelil v roku 1992 licenciu na televízne terestriálne vysielanie na okruhu TA-3 dvom
subjektom (Médium 5 a Perfects) s podmienkou spolupráce oboch
subjektov. Vysielanie dvoch subjetkov na jednom okruhu sa však ukázalo ako
nerealizovateľné, navyše sa napokon ukázalo, že držitelia licencií nemali
vedomosť o tom, že 3. vysielací okruh je potrebné pred spustením
vysielania dobudovať. Táto resp. tieto licencie boli v roku 1993 odňaté už
vzniknutou Radou SR PRTV. Minister kultúry udelil ešte 6 ďalších licencií na
televízne vysielanie v káblových
rozvodoch lokálneho charakteru (tzv. info-kanály), ktorých platnosť Rada
potvrdila.
Celkový ďalší vývoj v tejto oblasti ovplyvnil zákon č.166/1993 Zb., ktorý prerozdelil kmitočtové spektrum pre televízne vysielanie. Pri koncipovaní zákona prevládol názor, že STV nedostatočne využíva časové a programové možnosti na dvoch