< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

čas zmietalo vo viacerých konkurzoch. 1. januára 2000 začalo vysielať Rádio Express. Jeho prevádzkovateľom je akciová spoločnosť D-Express. Akcionármi sú Európska banka pre obnovu a rozvoj, Európska únia prostredníctvom Nadácie pre rozvoj postprivatizačného podnikania a spoločnosť Framlington/CET, ktorej akcionármi sú Dušan Budzák, Róbert Bartoš a Václav Mika. Vstup kapitálu takéhoto charakteru (podporné zdroje a úvery) je na slovenskom rozhlasovom trhu novým momentom. Rádio začalo s obrovskými investíciami, ktoré marketingoví odborníci považujú na slovenskom trhu za nenávratné. Začalo vysielať na šiestich frekvenciách, v septembri 2000 ich už malo ďalších pätnásť. Rádio Expres sa zameriava na spravodajstvo, hudbu, pôvodnú publicistiku a dopravné informácie.

 

Slovenské telekomunikácie prestali vzhľadom na nahromadené dlhy na jeseň roku 2000 šíriť signál nitrianskeho rádia Hviezda FM. Toto rádio (svojim vysielaním blízke HZDS) však vytvorilo precedens následným predložením predbežného opatrenia súdu, na základe ktorého museli Slovenské telekomunikácie - napriek neplateniu rádia - obnoviť jeho vysielanie. Súdny spor, v ktorom Hviezda FM napadla výšku svojich dlhov, definitívnu odpoveď do novembra 2001 nepriniesol.

Ešte v roku 1999 súhlasila rada s tým, že žánrovo menšinové bratislavské Rádio Ragtime sa postupne transformovalo na City Radio B1a napokon na Radio B1 so zameraním na hudbu 70tych a 80tych rokov. Transformáciu už realizovala spoločnosť, do ktorej vstúpil kapitál spriaznený s kapitálom zakladajúcim spoločnosť Radio, a.s., ktorá vnikla v roku 1998 a získala licenciu na ďalšie prevádzkovanie Rádia Fun. Rádio B1 sa dokonca v roku 2000 presťahovalo do spoločných priestorov s Rádiom Fun.

 

 

1.1.4.5           

Televízne vysielanie

 

Vývoj televízneho vysielania v SR bol a je poznačený obmedzenými možnosťami kmitočtového spektra pre terestriálne vysielanie. Po rozdelení ČSFR Slovensku zostali dve úplné terestriálne siete označované ako 1. televízny okruh a 2. televízny okruh (na nich vysiela v súčasnosti STV), 1 neúplná sieť tzv. 3. televízny okruh (niekedy označovaná aj ako TA-3) a okrem toho niekoľko lokálnych kmitočtov. Z týchto troch sietí boli v skutočnosti technicky vybudované len 2 – na niektorých kótach 3. vysielacieho okruhu dokonca vôbec neboli vysielače. Medzi niekoľkými prevádzkyschopnými výnimkami boli Bratislava a Žilina.

 

Minister kultúry SR udelil v roku 1992  licenciu na televízne terestriálne vysielanie na okruhu TA-3 dvom subjektom (Médium 5 a Perfects) s podmienkou spolupráce oboch subjektov. Vysielanie dvoch subjetkov na jednom okruhu sa však ukázalo ako nerealizovateľné, navyše sa napokon ukázalo, že držitelia licencií nemali vedomosť o tom, že 3. vysielací okruh je potrebné pred spustením vysielania dobudovať. Táto resp. tieto licencie boli v roku 1993 odňaté už vzniknutou Radou SR PRTV. Minister kultúry udelil ešte 6 ďalších licencií na televízne  vysielanie v káblových rozvodoch lokálneho charakteru (tzv. info-kanály), ktorých platnosť Rada potvrdila.

 

Celkový ďalší vývoj v tejto oblasti ovplyvnil zákon č.166/1993 Zb., ktorý prerozdelil kmitočtové spektrum pre televízne vysielanie. Pri koncipovaní zákona prevládol názor, že STV nedostatočne využíva časové a programové možnosti na dvoch

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >