celoplošných okruhoch a má monopolné postavenie na televíznom trhu
-z tohto dôvodu sa 2. televízny okruh (program STV2) mal rozdeliť medzi
prevádzkovateľa zo zákona a prevádzkovateľa na základe licencie rovnakým
podielom na celkovom rozsahu vysielacieho času, pričom každý
z vysielateľov mal vysielať minimálne 6 hodín denne. O tom, ktorý čas sa
vyhradí pre ktorého prevádzkovateľa bola splnomocnená rozhodnúť Rada SR PRTV.
Tá určila, že prevádzkovateľovi na
základe licencie pripadne vysielací čas od 17.00 do 05.00 hodiny, zvyšok STV.
Toto rozdelenie vysielacieho času malo podľa zákona platiť do 31.12.1998.
Zákon č.166/1993 Zb. ovplyvnil ďalší rozvoj televízneho vysielania aj
ďalším svojím ustanovením, ktorým sa novelizoval zákon č.468/1991 Zb. –
a to, že licencie "s vysielacím dosahom na celé územie
Slovenskej republiky" (bez presnej definície tohto pojmu - 100 % pokrytie
nemá ani jeden vysielací okruh) na návrh Rady schvaľuje Národná rada Slovenskej
republiky (a následne Rada udelí licenciu). Týmto ustanovením nielenže bol
narušený celý postup z hľadiska procedurálneho (podľa zákona
o správnom konaní), ale predurčil na neúspech všetky pokusy Rady
o udelenie licencie na vysielanie na 2. okruhu a oddialil začiatok
skutočného duálneho televízneho vysielania na Slovensku.
Rada na základe prijatého zákona vyhlásila výberové konanie na udelenie
licencie na 2. televízny okruh, do tohto výberového konania sa v termíne
do 30. 9. 1993 prihlásilo 12 žiadateľov: TV Sitno, TV DAVAY, SOLA, REDSTONE,
Sezam TV, ESPE štúdio, CTV, ARTTEP, Markíza, Dunajský televízny kanál, Centaur
1 a Médium 5. Z týchto žiadateľov Rada vybrala spoločnosť CTV s.r.o.
Bratislava, pričom tento návrh v decembri 1993 predložila na schválenie NR
SR.
V roku 1993 bolo udelených ešte 6 licencií na televízne
terestriálne (resp. systémom ETV 4) lokálne vysielanie, a to Obecnému
úradu Radzovce, Obecnému úradu Kunová Teplica, Obecnému úradu Malinec,
mestskému úradu Dolný Kubín, Oravskej televíznej fabrike Nižná a TV Sever
s.r.o. Žilina. Posledná spoločnosť získala licenciu na vysielanie na 52. kanále
v Žiline, ktorý bol na základe schváleného Plánu využitia kmitočtového spektra
súčasťou 3. televízneho okruhu. Toto rozhodnutie malo za následok znehodnotenie
pokrytia tretej siete a reálny konflikt záujmov s budúcim držiteľom licencie na
túto sieť. Rada v druhom polroku 1993 udelila aj 13 licencií na televízne
vysielanie v káblových rozvodoch, väčšinou na tzv. infokanály – vysielanie
pre obce a mestá.
Rok 1994 v televíznom vysielaní sa niesol v znamení pokusov o výber držiteľa licencie na 2. televízny okruh, prípravu licenčného konania na 3. televíznom okruhu a prípravu na vysielanie držiteľa licencie prostredníctvom družice. NR SR v marci 1994 neschválila kandidáta na udelenie licencie na vysielanie časti programu na 2. televíznom okruhu (CTV s.r.o. Bratislava) a zaviazala Radu predložením nového návrhu kandidáta - spolu s licenčnými podmienkami. Rada bola počas celého licenčného konania pod tlakom jednotlivých žiadateľov na jednej strane a snahou o ovplyvnenie rozhodnutia Rady poslancami NR SR na strane druhej. Ani druhý návrh kandidáta, predloženého Radou (Espe štúdio Bratislava) nedopadol v NR SR lepšie, napriek tomu, že tento žiadateľ spojil svoje sily s ďalšími žiadateľmi a prezentoval spoločný projekt (jeho nedostatkom však bolo, že o licenciu tak vlastne žiadala fyzická osoba s perspektívou vytvorenia akciovej spoločnosti zloženej z viacerých žiadateľov, čo nebolo v čase schvaľovania návrhu v NR SR dostatočne