Z hľadiska
celkového vývoja súkromného vysielania na Slovensku bude rok 2000 znamenať
určitý prelom. Dôvodom je zásadná zmena príslušnej legislatívy. Dňa 14.
septembra prijatý zákon o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona 195/2000
Z.z. o telekomunikáciách je najkomplexnejšia právna úprava oblasti médií
prijatá od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vstúpil v platnosť 4.
októbra 2000 ako zákon č. 308/2000 Z.z. Jeho prijatím sa docielilo, že úprava
všetkých oblastí zasahujúcich do vysielania sa ocitla v jednej právnej norme.
Zákon zrušil zákon 166/1997 Z.z. o Rade SR pre rozhlasové a televízne
vysielanie a zákon č. 468/1991 Zb., ktorý umožnil na území vtedajšieho
Československa vznik súkromného vysielania a ktorý bol do roku 2000 jedenásťkrát
novelizovaný. Zrušil i pôsobnosť zákona o reklame pre oblasť vysielania a
otázky reklamy a sponzoringu upravil priamo. Z toho vyplýva, že nový zákon v
prvom rade zásadne sprehľadnil legislatívu v oblasti vysielania.
Zákon upravuje postavenie a pôsobnosť Rady pre
vysielanie a retransmisiu (zmena názvu pôvodnej Rady SR pre rozhlasové a
televízne vysielanie) a zároveň práva a povinnosti vysielateľov. Okrem iného
zákon stanovuje, že rada rozhoduje verejne, čo prináša do práce rady
transparentnosť a znižuje mieru alibizmu členov rady hlavne pri rozhodovaní v
zásadných mediálnych kauzách. Zásadnou zmenou je, že na vysielanie tzv.
retransmisie - t.j. na šírenie nezmenených programov - nie je potrebná
licencia. Prevádzkovateľom káblových rozvodov šíriacich len nezmenený program
stačí na činnosť registrácia, ktorá sa vydáva na dobu neurčitú.
Zákon ďalej predĺžil platnosť rozhlasových licencií
zo šiestich na osem rokov (televízne ostali v dĺžke dvanásť rokov) a zaviedol
možnosť požiadať o predĺženie licencie na jedno ďalšie obdobie bez licenčného
konania.
V zákone sú v jednotlivých častiach v ucelenej forme
upravené pravidlá pre vysielanie reklám, telenákupu, sponzorovaných programov,
programových služieb vyhradených výlučne na vlastnú propagáciu alebo na telenákup.
Vysielací čas vyhradený reklame vo verejnoprávnych médiách je obmedzený na 3%
denného vysielacieho času, v súkromných rádiách na 20% denného vysielacieho
času a v súkromných televíziách na objem 15%, ktorý môže byť zvýšený na 20% o
čas vyhradený telenákupným spotom (telenákup v STV môže zvýšiť objem reklamného
času z 3 na 10%). Vysielací čas vyhradený v STV reklame v primetime - t.j. v
čase medzi 19.00 - 22.00 hod. - bol zvýšený z pôvodných 6 minút za hodinu na 8
minút (to znamená, že STV môže v primetime odvysielať spolu 24 minút reklamy).
Zákon priniesol do oblasti reklamy vo vysielaní
určitú liberalizáciu, pretože uvoľnil v čase od 22.00 do 6.00 hod. reklamu
alkoholických nápojov. Reklama na pivo ostala - tak ako do prijatia zákona
308/2000 - umožnená počas celého dňa. Reklama tabakových výrobkov je vo
vysielaní naďalej zakázaná, zákon však našiel možnosť, ako absolútne nevylúčiť
prenosy zo športových podujatí, kde na základe postupnej legislatívy je možné
ešte do roku 2006 realizovať sponzoring spojený s ochrannou známkou tabakových
výrobkov.
Zákon obmedzuje vysielanie reklamy na lieky, zbrane a
strelivo.
V zákone je riešená ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých, právo na opravu, podpora európskych diel a nezávislej produkcie vo vysielaní, prístup verejnosti k