dosahom na
celé územia Slovenskej republiky" musí po výbere Radou SR PRTV schváliť
plénum NR SR. Rada parlamentu predložila kandidáta na držiteľa tejto licencie
dvakrát (spoločnosť CTV s.r.o. v roku 1993, Espe štúdio v roku 1994), parlament
však nikdy návrh Rady neschválil. Napokon Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu a
kultúru v roku 1995 - i pod vplyvom prerokovávania nového Plánu využitia
kmitočtového spektra, v ktorom boli určené prvé dva televízne okruhy explicitne
pre verejnoprávne vysielanie - revidoval svoje uznesenie, ktorým poveril Radu
SR PRTV výberom kandidáta na prevádzkovanie časti programu na druhom televíznom
okruhu a výberové konania zastavil.
Na výber
súkromného vysielateľa pre tretí televízny okruh boli tiež po celý čas silné
politické tlaky. Po dvoch výberových konaniach získala licenciu spoločnosť
Markíza Slovakia s.r.o. TV Markíza začala vysielať 31. augusta 1996 a
neuspokojené politické kruhy začali hľadať cestu, ako realizovať televíziu, na
ktorú by mohli mať dosah, keďže okolo udelenia licencie Markíze sa síce
hovorilo o jej "blízkosti" k
HZDS, po spustení vysielania sa však táto televízia začala chovať ako typická
komerčná inštitúcia, na ktorú nie je možný priamy politický vplyv (v tomto
období sa politicky orientovaný kapitál začal objavovať i na trhu rozhlasových
a tlačových médií). Novela zákona č. 166/93 Zb. zákonom č. 321/96 Zb. z októbra
1996 bola typickou účelovou právnou
normou. "Zhmotnila" politické predstavy o uvoľnení ešte jednej
televíznej siete pre držiteľa licencie a "presunula" od 1. 1. 1997
vysielanie programu STV2 na satelit. Zároveň určila, že na druhom televíznom
okruhu bude od rovnakého termínu vysielať nový držiteľ licencie. V obidvoch
prípadoch bol termín (legislatíve veľmi
nečisto) explicitne uvedený v zákone nereálny, pretože prechod na satelit v STV
pripravený, ani finančne zabezpečený, nebol a každý držiteľ televíznej licencie
má zo zákona lehotu 360 dní na spustenie vysielania - t.j. žiaden iný zákon mu
nemôže určiť, v ktorý deň začne vysielať. Prezident SR Michal Kováč zákon do
parlamentu vrátil. NR SR ho však opätovne potvrdila. Hrozba nevysielania
žiadneho programu od 1. 1. 1997 na druhom televíznom okruhu si vynútila ďalšiu
novelu: zákon č. 380/96 Zb. - "novela novely" - nadobudla platnosť v
decembri 1996 a určila, že STV bude na tomto okruhu vysielať až do začatia
vysielania prevádzkovateľa na základe licencie. Ešte predtým, ako mala možnosť
NR SR posúdiť kandidáta na držiteľa licencie pre druhý televízny okruh
vybratého Radou SR PRTV (spoločnosť PRO TV), predložila skupina opozičných
poslancov novelu zákona č. 166/93 Zb., ktorá bola v júni 1997 schválená ako zákon
č. 285/97 Zb. a explicitne určila, že STV bude využívať na plnenie svojich úloh
verejnoprávneho média obidva svoje dovtedajšie vysielacie okruhy.
Napriek
prijatému zákonu pokračovali pokusy o získanie druhého televízneho okruhu až do
parlamentných volieb na jeseň roku 1998. "Prenajatie" tretieho
programu Slovenského rozhlasu ROCK FM spoločnosti AXIS MEDIA a
"prenajatie" programu STV1 "Dobré ráno" spoločnosti Štúdio
BETA (podpísané ústredným riaditeľom STV Igorom Kubišom dňa 25. 7. 1997 s
platnosťou 2. 1. 1998 až 31. 12. 2009) boli právne veľmi sporné "skúšobné
kamene" pre projekt prenajatia celého programu STV2. Ako reakciu na tento
stav začali opozičný poslanci pripravovať ďalší "vynútený" zákon,
ktorý by novelizoval zákony o SRo a STV a explicitne určil, že verejnoprávne
inštitúcie môžu vysielať z externého prostredia "dodané" relácie, ale
nemôžu za dodaný program považovať celú vysielaciu skladbu, resp. skladbu
niekoľkých relácií. Vedenie STV napokon projekt externého dodávania programu pre
STV2 nerealizovalo.