významným podujatiam a právo na krátke spravodajstvo.
Osobitná časť sa venuje opatreniam na ochranu plurality informácií a
zabezpečenie transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní.
Zákonom o vysielaní a retransmisii bol novelizovaný
zákon o telekomunikáciách (195/2000 Z.z.). Okrem niekoľkých spresňujúcich úprav
bol prijatým zákonom zrušený inštitút telekomunikačného poplatku za pridelenú
frekvenciu pre terestriálne televízne a rozhlasové vysielanie, ktorý pôvodne
predstavoval hrozbu politického nátlaku ako na držiteľov licencií, tak na
verejnoprávne médiá, pretože mohol znamenať až 250.000 EURO (vyše desať
miliónov korún) za jednu frekvenciu na rok.
Zákon zároveň uložil držiteľom licencií povinnosť do
šiestich mesiacov od svojej účinnosti predložiť Rade pre vysielanie a
retransmisiu všetky doklady, ktoré musia byť súčasťou žiadosti o novú licenciu
a zároveň do dvanástich mesiacov prispôsobiť svoje právne pomery novým
podmienkam zákona (čo sa týka napríklad miest a mestských častí, ktoré podľa
nového zákona nemôžu byť držiteľom licencie a tiež televízie Markíza, pretože
držiteľom licencie je iná spoločnosť ako spoločnosť, ktorá je zodpovedná za
program, čo opäť zákon nepripúšťa).
V
súvislosti s aplikáciou nového zákona zaviedla Rada pre vysielanie a
retransmisiu svojimi nariadeniami postupne viacero nových pravidiel (jednotný
systém označovania programov z hľadiska vekovej vhodnosti, štatistiku
programových typov kvôli sledovaniu percenta programov vo verejnom záujme vo vysielaní,
zoznam podujatí verejného významu, ktoré musia byť zo zákona prístupné všetkým
vysielateľom).
Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania bola zriadená Federálna rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá udelila prvé rozhlasové licencie v Československu - dňa 7. 7. 1992 Rádiu Slobodná Európa a BBC World Service, ktoré dovtedy vysielali na základe uznesení Predsedníctva vlády ČSFR zo dňa 14. 6. 1990 (Slobodná Európa) a zo dňa 18.10.1990 (BBC). Súčasne s týmto zákonom bol prijatý kompetenčný zákon, podľa ktorého sa ťažisko mediálnej politiky presunulo na úroveň republík, kde pred vytvorením osobitných regulačných orgánov bola poverená udeľovaním licencií komisia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, pričom rozhodnutia o udelení licencií podpisoval minister kultúry. Krátko pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 294/1992 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie (12. jún 1992) – v dňoch 4. mája 1992 a 5. júna 1992 rozhodol minister kultúry o udelení 12 licencií pre rozhlasové vysielanie: FUN Rádio Bratislava, Rádio TWIST Bratislava, Rádio KLASSIK Bratislava, Rádio ACADEMICA (RAGTIME) Bratislava, Rádio CENZA (R.M.C.) Bratislava, FM Rádio DCA Dubnica nad Váhom, Rádio TATRY Poprad, Rádio FAMILY Banská Bystrica, Rádio LIPTOV Liptovský Mikuláš, Rádio MÁRIA Banská Bystrica, Rádio ANTÉNA (ABCD) Bratislava a Rádio TRNAVA (T, FORTE) Trnava. Tieto licencie boli síce vydané bez toho, aby minister kultúry pri ich vydaní rešpektoval všeobecný postup podľa zákona o správnom konaní (č. 71/1967 Zb.) a bez kmitočtových prídelov zo strany Telekomunikačného úradu SR, ale napriek tomu sa desiatim z vyššie uvedených držiteľov licencií podarilo začať vysielať