1.1.4.1 Vysielanie na základe licencií

Súkromnému vysielaniu v Československu predchádzal (i v tejto oblasti) legislatívny monopol, ktorý zriaďoval dve štátne elektronické médiá - Československý rozhlas a Československú televíziu. V roku 1990 sa v kontexte nového vývoja spoločnosti začala aj diskusia o budúcnosti mediálneho priestoru v demokratickom prostredí. Nevyhnutnosť transformácie štátnych elektronických médií na verejnoprávne bola jednoznačná. Zložitejšie bolo rozhodovanie o otvorení priestoru pre súkromné médiá a vytvorení duálneho systému. Diskusiu rámcovali na jednej strane aktivity tých, ktorí realizáciu slobody slova videli len v súkromnom sektore a navrhovali privatizáciu štátnych elektronických médií, na strane druhej analýzy, ktoré upozorňovali na obmedzené kapacity (vtedy 15 miliónového) reklamného trhu, ktorý by mal potreby súkromných médií saturovať a nebezpečenstvo nahradenia ideologického monopolu monopolom ekonomickým. V oblasti rozhlasového vysielania bolo rozhodnutie vzhľadom na jeho menšiu finančnú náročnosť (i menší politický vplyv) jednoduchšie, navyše "prvá lastovička", bratislavské Fun Rádio v čase diskusií už vysielalo (začiatok súkromného vysielania v Československu stanovilo na 10. júna 1990) a tak akosi prejudikovalo legalizáciu súkromného rozhlasového vysielania.

Po dlhých diskusiách - okrem iného i o kompetenciách republík v tejto oblasti - prijalo 30. októbra 1991 Federálne zhromaždenie Zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý oficiálne odštartoval vývoj duálneho mediálneho systému v Československu. Zákon 468/1991 Zb. upravil základné podmienky pre vznik duálneho systému, vymedzil základné úlohy, povinnosti a práva vysielateľov zo zákona (verejnoprávnych vysielateľov, ktorých zriadenie na úrovni národných inštitúcií upravili v máji roku 1991 zákony národných rád) a vysielateľov na základe licencie. Súčasne určil postup a pravidlá pre udeľovanie licencií, ich odnímanie a uplatňovanie sankčných opatrení za nedodržanie ustanovení zákona a licenčných podmienok. Zákon vznikol ako federálny zákon a bol platný pre celú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. Zákon bol do svojho zrušenia v roku 2000 novelizovaný jedenásť krát.

11. 6. 1992 vošiel v platnosť zákon 294/1992 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie. Na základe neho bola zriadený prvý regulačný orgán, nezávislý na vláde, s kompetenciami orgánu štátnej správy pre oblasť vysielania. Zákon určil pôsobnosť rady a jej úlohy, počet jej členov, spôsob ich voľby, možnosti zániku členstva v rade, spôsob financovania činnosti rady. Súčasne stanovil ukončenie platnosti licencií vydaných ministrom kultúry pred účinnosťou tohto zákona na deň 31. 12. 1995. Aj tento zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, a dňa 1. 7. 1997 bol zrušený a nahradený novým zákonom – zákonom č. 160/1997 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie.

Zákon 166/1993 Z.z. riešil s účinnosťou od 30. júla 1993 situáciu prerozdelenia kmitočtového spektra po rozdelení federácie a nástupníctvo po Československej televízii a Československom rozhlase. Tento zákon po dohodnutom rozdelení kmitočtového spektra federácie na jednotlivé republiky určil tiež, ktoré prenosové cesty (kmitočtové siete a televízne okruhy) budú môcť využívať prevádzkovatelia na

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >