1.1.4 Súkromné
elektronické médiá
Súkromnému vysielaniu v Československu predchádzal (i v tejto oblasti)
legislatívny monopol, ktorý zriaďoval dve štátne elektronické médiá -
Československý rozhlas a Československú televíziu. V roku 1990 sa v kontexte
nového vývoja spoločnosti začala aj diskusia o budúcnosti mediálneho priestoru
v demokratickom prostredí. Nevyhnutnosť transformácie štátnych elektronických
médií na verejnoprávne bola jednoznačná. Zložitejšie bolo rozhodovanie o
otvorení priestoru pre súkromné médiá a vytvorení duálneho systému. Diskusiu
rámcovali na jednej strane aktivity tých, ktorí realizáciu slobody slova videli
len v súkromnom sektore a navrhovali privatizáciu štátnych elektronických
médií, na strane druhej analýzy, ktoré upozorňovali na obmedzené kapacity
(vtedy 15 miliónového) reklamného trhu, ktorý by mal potreby súkromných médií
saturovať a nebezpečenstvo nahradenia ideologického monopolu monopolom
ekonomickým. V oblasti rozhlasového vysielania bolo rozhodnutie vzhľadom na
jeho menšiu finančnú náročnosť (i menší politický vplyv) jednoduchšie, navyše
"prvá lastovička", bratislavské Fun Rádio v čase diskusií už
vysielalo (začiatok súkromného vysielania v Československu stanovilo na 10.
júna 1990) a tak akosi prejudikovalo legalizáciu súkromného rozhlasového vysielania.
Po dlhých diskusiách - okrem iného i o kompetenciách republík v tejto
oblasti - prijalo 30. októbra 1991 Federálne zhromaždenie Zákon o prevádzkovaní
rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý oficiálne odštartoval vývoj
duálneho mediálneho systému v Československu. Zákon 468/1991 Zb. upravil
základné podmienky pre vznik duálneho systému, vymedzil základné
úlohy, povinnosti a práva vysielateľov zo zákona (verejnoprávnych
vysielateľov, ktorých zriadenie na úrovni národných inštitúcií upravili v máji
roku 1991 zákony národných rád) a vysielateľov na základe licencie.
Súčasne určil postup a pravidlá pre udeľovanie licencií, ich
odnímanie a uplatňovanie sankčných opatrení za nedodržanie ustanovení zákona
a licenčných podmienok. Zákon vznikol ako federálny zákon a bol
platný pre celú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. Zákon bol do
svojho zrušenia v roku 2000
novelizovaný jedenásť krát.
11. 6. 1992 vošiel v platnosť zákon 294/1992 Zb. o Rade SR pre
rozhlasové a televízne vysielanie. Na základe neho bola zriadený prvý regulačný
orgán, nezávislý na vláde, s kompetenciami orgánu štátnej správy pre oblasť vysielania. Zákon určil
pôsobnosť rady a jej úlohy, počet
jej členov, spôsob ich voľby, možnosti zániku členstva v rade, spôsob
financovania činnosti rady. Súčasne stanovil ukončenie platnosti licencií
vydaných ministrom kultúry pred účinnosťou tohto zákona na deň 31. 12.
1995. Aj tento zákon bol niekoľkokrát
novelizovaný, a dňa 1. 7. 1997 bol zrušený a nahradený novým zákonom –
zákonom č. 160/1997 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne
vysielanie.
Zákon 166/1993 Z.z. riešil s účinnosťou od 30. júla 1993 situáciu prerozdelenia kmitočtového spektra po rozdelení federácie a nástupníctvo po Československej televízii a Československom rozhlase. Tento zákon po dohodnutom rozdelení kmitočtového spektra federácie na jednotlivé republiky určil tiež, ktoré prenosové cesty (kmitočtové siete a televízne okruhy) budú môcť využívať prevádzkovatelia na