< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

 

Takýto dramatický a dlhodobý prepad pozícií verejného vysielateľa má v Európe iba málo paralel.[1] Zákonite vzniká otázka: boli tieto  straty STV nevyhnutné? Museli sa prejaviť v takej dramatickej  podobe?

 

Bezpochyby, STV sa po rozdelení Česko-Slovenska ocitla v mimoriadne zložitej situácii - zabezpečiť za jeden a pol miliardy korún dva kompletné programové kanály verejnej služby je neriešiteľná úloha. Nožnice medzi finančnými zdrojmi a programovými požiadavkami, vyplývajúcimi z poslania verejnoprávneho vysielateľa, sa už po  roku 1993 nebezpečne roztvárali, ale nikto z kompetentných sa tejto hrozbe seriózne nevenoval.[2]  A tak vedenia prijímali  rozhodnutia najmä na úkor kvality a žánrovej skladby pôvodného programu. Ešte bolo z čoho a nebolo ani konkurencie, ktorá by "plátanie" dier vedela využiť. Po príchode Markízy sa tieto  vynútené kompromisy kruto vypomstili.

 

Nemožno však nevidieť aj rad subjektívnych faktorov na strane STV, ktoré jej situáciu ešte viac skomplikovali. Dajú sa zhrnúť do  štyroch kľúčových bodov:

 - organizačná bezradnosť a následná nízka efektivita podniku ako  celku,

 - absencia strednodobej a dlhodobej stratégie,

 - zlyhanie komerčných aktivít ako dôležitého podporného zdroja,

 - slabý lobbing na všetkých úrovniach, prakticky nulové výsledky

 pri presadzovaní vitálnych potrieb verejného vysielateľa.

 

1.1.2.3.2

Vznik konkurenčného prostredia a aktivity STV

 

Na každom televíznom trhu je príchod nového hráča veľkou výzvou pre existujúce subjekty. Najmä ak ide o stanicu, ktorá dostane k dispozícii pozemné vysielacie frekvencie. Vopred sa vyhodnocujú jej potenciálne prednosti a slabiny, pripravujú sa rôzne scenáre vývoja, alternatívy pre protiprogramovanie alebo zmena programových akcentov (tzv. re-positioning). Nie je zriedkavosťou, že takéto prípravy sa vedú 6 až 9 mesiacov.[3] Dotýkajú sa tak komerčných, ako aj verejnoprávnych televízií, pretože trh je len jeden a žiadna  verejná služba sa nemôže uzavrieť do svojej ulity.

 

Pohľad na aktivity Slovenskej televízie v ostatných mesiacoch pred štartom TV Markíza však o ničom takom nehovorí. Zdá sa, akoby si  manažment STV ani neuvedomoval, že na Slovensku vzniká nový trh. Nezachoval sa jediný dokument strategického charakteru, v ktorom  by sa komplexne mapoval potenciál STV v súťaži

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >



[1]   V stredoeurópskom priestore je to iba Maďarsko, ktoré doplatilo na nešťastné rozhodnutie o presune druhého kanála MTV na satelit. V priebehu roka 1997 tu klesol podiel verejnoprávnej televízie na  diváckom trhu z 56% na niečo vyše 10%.

[2]   Kompetentnými boli a sú predstavitelia výkonnej moci štátu, pretože ona rozhoduje o výške financovania verejných elektronických  médií. Tento záväzok "rozvíjať silné verejnoprávne vysielanie" a "zabezpečiť pre verejnoprávnych vysielateľov stále a primerané  zdroje" je jasne zadefinovaný aj v tzv. Pražskej rezolúcii Rady Európy o budúcnosti verejnoprávneho vysielania (4. európska  konferencia ministrov o masmediálnej politike, Praha 1994), ktorú sa zaviazalo plniť aj Slovensko.

[3]  Keď napr. vo Veľkej Británii v roku1996 nastupovala nová pozemná  stanica Channel 5 s pomerne slabou penetráciou (55%), dominantná  ITV neváhala stiahnuť na obdobie jej štartu najatraktívnejšie premiéry, pripravené na vianočné obdobie. Podobne sa však zachovali aj verejnoprávne BBC 1 a Channel 4. V hre je totiž veľa: vernosť  divákov a ich návyky. Straty sa už doháňajú ťažko.

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >