Takýto dramatický a dlhodobý prepad pozícií
verejného vysielateľa má v Európe iba málo paralel.[1]
Zákonite vzniká otázka: boli tieto
straty STV nevyhnutné? Museli sa prejaviť v takej dramatickej podobe?
Bezpochyby, STV sa po rozdelení Česko-Slovenska
ocitla v mimoriadne zložitej situácii - zabezpečiť za jeden a pol miliardy
korún dva kompletné programové kanály verejnej služby je neriešiteľná úloha.
Nožnice medzi finančnými zdrojmi a programovými požiadavkami, vyplývajúcimi z
poslania verejnoprávneho vysielateľa, sa už po
roku 1993 nebezpečne roztvárali, ale nikto z kompetentných sa tejto hrozbe
seriózne nevenoval.[2] A tak vedenia prijímali rozhodnutia najmä na úkor kvality a žánrovej
skladby pôvodného programu. Ešte bolo z čoho a nebolo ani konkurencie, ktorá by
"plátanie" dier vedela využiť. Po príchode Markízy sa tieto vynútené kompromisy kruto vypomstili.
Nemožno však nevidieť aj rad subjektívnych
faktorov na strane STV, ktoré jej situáciu ešte viac skomplikovali. Dajú sa
zhrnúť do štyroch kľúčových bodov:
-
organizačná bezradnosť a následná nízka efektivita podniku ako celku,
- absencia
strednodobej a dlhodobej stratégie,
- zlyhanie
komerčných aktivít ako dôležitého podporného zdroja,
- slabý
lobbing na všetkých úrovniach, prakticky nulové výsledky
pri
presadzovaní vitálnych potrieb verejného vysielateľa.
1.1.2.3.2
Vznik konkurenčného
prostredia a aktivity STV
Na každom televíznom trhu je príchod nového hráča
veľkou výzvou pre existujúce subjekty. Najmä ak ide o stanicu, ktorá dostane k
dispozícii pozemné vysielacie frekvencie. Vopred sa vyhodnocujú jej potenciálne
prednosti a slabiny, pripravujú sa rôzne scenáre vývoja, alternatívy pre
protiprogramovanie alebo zmena programových akcentov (tzv. re-positioning). Nie
je zriedkavosťou, že takéto prípravy sa vedú 6 až 9 mesiacov.[3]
Dotýkajú sa tak komerčných, ako aj verejnoprávnych televízií, pretože trh
je len jeden a žiadna verejná služba sa
nemôže uzavrieť do svojej ulity.
Pohľad na aktivity Slovenskej televízie v ostatných mesiacoch pred štartom TV Markíza však o ničom takom nehovorí. Zdá sa, akoby si manažment STV ani neuvedomoval, že na Slovensku vzniká nový trh. Nezachoval sa jediný dokument strategického charakteru, v ktorom by sa komplexne mapoval potenciál STV v súťaži
[1]
V stredoeurópskom
priestore je to iba Maďarsko, ktoré doplatilo na nešťastné
rozhodnutie o presune druhého kanála MTV na satelit. V priebehu roka 1997 tu klesol podiel verejnoprávnej
televízie na diváckom trhu z 56% na niečo vyše 10%.
[2]
Kompetentnými
boli a sú predstavitelia výkonnej moci štátu, pretože ona rozhoduje o výške
financovania verejných elektronických médií.
Tento záväzok "rozvíjať silné verejnoprávne vysielanie" a "zabezpečiť
pre verejnoprávnych vysielateľov stále a primerané zdroje" je jasne zadefinovaný aj v tzv.
Pražskej rezolúcii Rady Európy o budúcnosti verejnoprávneho vysielania (4.
európska konferencia ministrov o masmediálnej politike,
Praha 1994), ktorú sa zaviazalo plniť aj Slovensko.
[3] Keď
napr. vo Veľkej Británii v roku1996 nastupovala nová pozemná stanica Channel 5 s pomerne slabou
penetráciou (55%), dominantná ITV
neváhala stiahnuť na obdobie jej štartu najatraktívnejšie premiéry, pripravené
na vianočné obdobie. Podobne sa však zachovali aj verejnoprávne BBC 1 a Channel
4. V hre je totiž veľa:
vernosť divákov a ich návyky. Straty sa
už doháňajú ťažko.