< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

ústretové. Pri pohľade na celkovú politickú  klímu sa môže zdať, že cesta k rozvoju a pestovaniu základných hodnôt verejnoprávneho vysielania ani možná nebola. S takýmto  prístupom sa však nemožno zmieriť. Jediná šanca – a opäť sa môžeme  oprieť o európske skúsenosti – bola v presadzovaní takých  hodnotových prvkov, ktoré by transparentne vyjadrovali širší, verejný záujem a presahovali aktuálnu politickú agendu jednotlivých politických prúdov. Teda znova sa vraciame ku kľúčovej otázke identity a postavenia v spoločnosti. To by ale museli manažmenty  verejnoprávnej televízie razantne presadzovať tieto vyššie princípy a získať na svoju stranu rozhodujúcu časť verejnosti ...

 

Netreba si robiť ilúzie – politické tlaky a manévre okolo verejno-právnych (dokonca i komerčných) televízií sú všade, aj vo vyspelých demokratických štátoch. Rozdiel je iba v miere ich „úspešnosti“.

 

Tá priamo súvisí s reálnou vnútornou silou a autoritou verejnej televízie v spoločenskom živote – a tá zas s hladinou akceptácie toho, čo mu táto televízia ponúka. Nezáujem a povrchnosť z jednej i druhej strany je to najhoršie, čo  sa mohlo Slovenskej televízii prihodiť. Do vágneho priestoru vstúpila politika. Na Slovensku sa stali rôzne kauzy iba zámienkou  pre novinárske a politické šarvátky, nie však pre skutočné riešenie  príčin, ktoré ich spôsobili. Vznikol bludný kruh: málo vyspelá politická kultúra mohla využiť situáciu, keď v krajine absentovala skutočná kultúrna politika verejnoprávnych médií, ktorá bola aj dôsledkom pasivity a koncepčnej  nevyzretosti samotného verejnoprávneho média. Zákonite musel prísť najhorší dôsledok: divácke zázemie Slovenskej televízie sa po  nástupe TV Markíza začalo rýchlo rozplývať.

 

 

1.1.2.2.5

Zhrnutie

 

Obdobie rokov 1993 – 1996 prinieslo namiesto stabilizácie a postupného rozvoja stav permanentnej improvizácie. Váha a prestíž verejno-právnej STV, ktorá bola 4 roky jediným hráčom na domácom trhu,  postupne klesala.

 

Divácke postavenie na národnom trhu síce podstatne oslabené nebolo,  ale roztvárali sa nožnice medzi rozsahom programového výstupu a jeho kvalitou. Začali sa prejavovať prvé príznaky ekonomickej podvyživenosti. Napriek úsporným opatreniam sa prehlboval záporný schodok, ktorý na konci tohto obdobia už dosiahol 100 miliónov korún. Sám osebe by nemusel byť tragédiou, keby zakladal rastové tendencie. V skutočnosti však bol sprevádzaný útlmovým programom v rozhodujúcich  oblastiach tvorby. Vznikali všetky predpoklady pre úspešný nástup konkurencie zo strany súkromného sektora.

 


 

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >