|
Rok |
1993 |
1994 |
1995 |
1996 |
|
Náklady na 1 hod. výroby (v
tisícoch Sk) |
215,5 |
203,5 |
191,1 |
184,3 |
Treba však poznamenať, že znižovanie nákladov sa dá docieliť rôznymi cestami. Jednou z nich je skutočné,
efektívne znižovanie nákladov so
zachovaním žánrovej skladby a pomeru podiel a repríz. Závisí predovšetkým od efektívnejšieho využitia ľudského
potenciálu a techniky. Inou, pohodlnejšou cestou je zmena žánrovej
štruktúry v prospech „lacnejších“
formátov a zvýšenie podielu repríz. Táto metóda je z dvoch alternatív pre
verejnú vysielaciu službu určite
horšia. Nasledujúca tabuľka dokazuje, že STV kráčala práve týmto smerom:
|
Rok |
1993 |
1994 |
1995 |
1996 |
|
Premiéry (v %) |
67 |
64 |
56 |
54,2 |
|
Reprízy (v %) |
33 |
36 |
44 |
45,8 |
|
Domáca produkcia (v %) |
66,4 |
59,8 |
60,4 |
61 |
|
Zahraničná produkcia (v %) |
33,6 |
40,2 |
39,6 |
39 |
Pokiaľ podiel domácej a zahraničnej produkcie sa podarilo stabilizovať,
takmer polovičné zastúpenie repríz je vysoko nad hranicou európskeho priemeru a
žiadúceho štandardu. Hustota a spôsob nasadzovania repríz vytvárali ideálnu
situáciu pre pripravovaný nástup nového komerčného subjektu, ktorý na hlavné
vysielacie časy pripravoval zásadne premiéry. Spočiatku to bola naozaj pomerne
atraktívna ponuka spravidla zahraničnej proveniencie.
Ak si uvedomíme, že súčasne narastal prierezovo – vo všetkých líniách programovej tvorby od dramatiky cez
detské vysielanie a dokument až po
publicistiku – trend k výrobe čo najlacnejších
formátov, bol to presný opak toho, čím mala Slovenská televízia privítať v roku 1996 svojho konkurenta na
trhu.
Ďalšou príčinou zvyšovania napätia v rozpočte STV boli prudko stúpajúce náklady na vysielanie, ktoré
vlastne vygumovali všetky úspory, dosiahnuté za cenu programových ústupkov.
Pokiaľ v roku 1995 bol podiel nákladov na 1 hodinu výrobu a vysielania 281:191
(t.j. takmer 70% nákladov tvorila
výroba), o rok neskôr sa tento pomer
obrátil na neuveriteľných 409:184 (t.j. výroba predstavovala necelú polovicu nákladov na vysielanie).
Doslova úderom pod pás bolo dramatické zvýšenie platieb za telekomunikačné
služby.
Toto zvýšenie sa realizovalo pod zámienkou nákladov na dobudovanie
pokrytia územia signálom STV, ale sú vážne pochybnosti, či sa tak naozaj v
plnom rozsahu stalo. Ešte v roku 2001 vedenie STV oponovalo niektoré podstatné
časti tohto podivuhodného rozhodnutia. V jeho
dôsledku sa ročné náklady na spoje vyšplhali k hranici 400 miliónov
korún a tvorili tak štvrtinu rozpočtu STV – fakt, ktorý nemá v Európe obdobu. Pre porovnanie: náklady
Českej televízie na spoje predstavovali v roku 1996 iba sedminu jej nákladov,
čo je blízko európskemu priemeru.[1]