Veď vtedajšia „dvojka“ vykazovala skoro také isté hodnoty, aké v
súčasnosti dosahuje kanál STV 1 – priemernú dennú sledovanosť 5% a podiel na
trhu 14 - 16%.
VÝVOJ SLEDOVANOSTI STV1 A STV2 V ROKOCH 1993 -
1996
ROK |
PROGRAM |
SLEDOVANOSŤ 24 hod. |
PODIEL NA TRHU |
1993 |
STV1 |
20% |
64% |
|
STV2 |
5% |
14% |
1994 |
STV1 |
17% |
67,1% |
|
STV2 |
7% |
15,9% |
1995 |
STV1 |
15% |
60,5% |
|
STV2 |
6% |
13,2% |
1996 |
STV1 |
11% |
46,9%[1] |
|
STV2 |
6% |
16,3% |
Zdroj: Denný kontinuálny výskum
STV
Ak sa teda urobilo veľmi málo pre posilnenie identity a pozície STV
navonok, postavme si otázku, čo sa urobilo vo vnútornom prostredí organizácie?
1.1.2.2.2
Výzvy a prax
Za prvé štyri roky existencie samostatnej STV sa na jej čele vystriedalo
5 ústredných riaditeľov (ak nerátame šiesteho,
ktorý do jej chodu ani nezasiahol). V takejto situácii je veľmi ťažké
sledovať a hodnotiť vývojovú kontinuitu, najmä ak STV – ako sme už povedali –
ani jej jednotliví špičkoví manažéri nepredložili verejnosti ucelenejšiu predstavu aspoň v horizonte 2-3 rokov.
Z dobovej dokumentácie i z praktických vnútropodnikových krokov nevyplýva, že by si naplno uvedomovali
kritickú, v mnohom určujúcu fázu
ponovembrového vývoja STV. Prejavila sa chronická "slovenská" choroba
– každý nový manažér si považoval za povinnosť začínať z bodu blízkeho nule.
Kým však stihol niečo ucelené – v programe, v ekonomike, vo výrobnom procese –
uskutočniť, z funkcie odišiel.
Prax týchto rokov skôr pripomína filozofiu prežitia, ktorá nesvedčí o nejakej dlhodobejšej vývojovej koncepcii alebo aspoň jej vízii. Ak si na základe faktov, a nie vyhlásení postavíme otázku, čo bolo charakteristickým znakom pre vnútorné aktivity Slovenskej televízie v tomto štvorročnom období, odpoveď je jednoznačná: boli to nekonečné štrukturálne a organizačné zmeny, sprevádzané množstvom kompromisov a provizórií, rušením a potom znovuzriaďovaním útvarov pod inými názvami, presunmi kompetencií a zodpovednosti,[2] personálnymi výmenami
[1] Na prudkom zlome sa už podpísal nástup
TV Markíza koncom augusta 1996. Je zaujímavé, že
STV2 si udržala svoju výkonnosť, ale
len zásluhou športových prenosov z významných podujatí, ktoré sa v tomto roku konali.
[2] Pozorný čitateľ si môže dať mnohé zmeny (najmä
personálne) do súvislosti s politickými
motívmi (napokon, to sa stáva aj vo vyspelých demokraciách).
Zmyslom tejto štúdie nie je však mapovať prevládajúce politické prúdy, názory
a tábory, prípadne vymenúvať ich
osobné obete. Ide o viac, o procesy, ktoré sú pre vývoj organizácie rozhodujúce. Iba ak pochopíme, že funkčnosť, transparentnosť a kvalita sú oveľa
dôležitejšími hybnými silami ako
momentálne a meniace sa politické garnitúry (pretože o.i. kvalita v sebe implicitne zahŕňa aj
programovú vyváženosť a objektivitu), môžeme sa dopracovať k
poznatkom, ktoré sú pre budúcnosť STV ako verejnoprávnej televízie
produktívne. O tom, že politika neprimerane
zasahovala do života STV, niet pochýb. Ale na druhej strane by sa
dal uviesť rad príkladov, keď personálne zmeny, vynútené neschopnosťou,
predkladali dotknutí pracovníci ako politicky motivované. Robiť
arbitra v tomto smere by bolo veľmi
zložité, subjektívne a v konečnom dôsledku málo produktívne. Vnieslo by to
ešte viac politiky do beztak prepolitizovanej
STV – a práve o to nejde.