1.1.2.2
Výzvy, ktoré priniesla
samostatnosť (1993 - 1996)
1.1.2.2.1
Problémy s identitou
1. januára 1993 začala vysielať Slovenská televízia ako verejnoprávna
vysielacia služba nového štátu. 5. januára 1993 zvolila Národná rada Slovenskej republiky všetkých 9
nových členov Rady STV.
Formálne vznikli všetky podmienky pre samostatnú existenciu Slovenskej
televízie. Do augusta 1996 ostávala jedinou pozemnou televíziou na Slovensku s
univerzálnou programovou skladbou.
Obdobie rokov 1993 - 1996 poskytovalo Slovenskej televízii ideálny
priestor na sformovanie svojich síl, vytvorenie novej identity a potrebného
kreditu vo verejnosti. Po rozdelení federácie a Československej televízie na
dva samostatné subjekty mala STV k
dispozícii dva kompletné vysielacie okruhy s celoštátnym pokrytím. Na
vlastnom národnom trhu nebol nijaký vážny konkurent. Reklamný koláč už
prekročil hranicu pol miliardy korún a núkal sa na tanieri. Takáto šanca, ktorá
trvala takmer štyri roky, sa v
otvorených systémoch vysielania vyskytuje iba zriedka.
Do tohto obdobia STV doslova spadla po dlhých mesiacoch provizórií.
Preto jej nemožno vyčítať, že nebola na novú situáciu všestranne pripravená. Jej hlavným cieľom, na ktorý sa
sústredili všetky sily v druhej
polovici roka 1992, bolo vykryť obrovský vysielací priestor, ktorý sa jej zrazu naskytol.
V dobových dokumentoch z týchto rokov sa zdôrazňuje, že STV úspešne splnila náročné úlohy, ktoré
súviseli so zabezpečením vysielania v
nových podmienkach. Svojím spôsobom je to pravda.
Zvládol sa enormný nápor na programovú výrobu a vysielanie. Vlastná
výroba v priebehu jediného roka 1993 stúpla o vyše štvrtinu, z 2.650 hodín
na vyše 3.539 hodín. Pokiaľ STV dodala v poslednom roku existencie federácie do vysielania ČST 3.343
hodín programu, v prvom roku samostatnosti musela zabezpečiťť 7.352 hodín
vysielania na svojich dvoch kanáloch.
To všetko s nižším počtom zamestnancov ako v roku 1992 (1992: 2670
zamestnancov, 1993: 2605 zamestnancov) a len s malým nárastom príjmovej stránky
rozpočtu (cca 11%).
Lenže začiakom roku 1993 prišiel najvyšší čas popri operatívnych úlohách
riešiť aj iné, z dlhodobého hľadiska závažnejšie problémy, ako je počet
vyrobených hodín programu. Bolo treba predovšetkým vypracovať koncepciu a stratégiu STV v nových podmienkach – v
rovine programovej, ekonomickej, ale i v rovine vzťahu k mocenským štruktúram.
Definitívne pominuli dôvody pre rôzne provizóriá a alibizmus. Praha už nemohla
byť vinníkom a príčinou našich
vlastných slabostí a chýb.
Bola potrebná seriózna sebareflexia, hlboká systémová analýza riadenia a fungovania organizácie, ale aj krátkodobý a prinajmenej strednodobý výhľad jej pozície a jej cieľov na mediálnom trhu. Bolo treba za pochodu prognózovať vývoj