< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

malo pôvodne stať až na Valnom zhromaždení  EBU v júli 1993. STV mala mala totiž iba štatút tzv. skupinového  členstva – spolu s ČST a Českou televíziou – ktorý musí byť zachovaný do najbližšieho Valného zhromaždenia EBU. Po podpise  dohody medzi OIRT a EBU v máji 1992 však už o dva mesiace prijalo Valné zhromaždenie EBU v Oslo veľmi ústretové rozhodnutie, ktorým v predstihu priznala plnoprávne členstvo STV už od momentu jej  vzniku ako samostatnej televízie – od 1. 1. 1993.

 

Nevídané pole pôsobnosti sa otvorilo aj na iných zahraničných fórach. Napríklad len v roku 1992 prihlásili slovenskí tvorcovia na 43 medzinárodných festivalov a súťaží 92 diel. Možnosť priamej a pravidelnej konfrontácie so zahraničnou tvorbou, ktorá vždy  prináša aj množstvo osobných kontaktov medzi tvorcami a je priamym zdrojom poznatkov a skúseností, bola jednou z obrovských šancí slovenských televíznych tvorcov, ktorú dovtedy nemali.

 

Slovenská televízia na konci tohto obdobia podpísala už aj prvé dvojstranné dohody ako samostatný subjekt – so Slovinskou televíziou vo februári 1992, s Českou televíziou v decemebri 1992.

 

1.1.2.1.6

Zhrnutie

 

Slovenská televízia prekonala v rokoch 1990 – 1992 všetky objektívne procesy, ktorými prechádzali aj televízie ostatných štátov  bývalého východného bloku. Po nevyhnutných personálnych výmenách a prvých zmenách organizačnej štruktúry dostala aj legislatívnu  oporu ako inštitúcia verejnoprávneho typu. Čiastočne sa vyriešil aj jej dlhodobý problém s väčšou autonómiou v rámci Československej televízie. Na konci tohto obdobia získala dokonca aj prvú historickú šancu fungovať ako samostatná inštitúcia suverénneho štátu. Vo vnútornom prostredí, v jeho orientácii na kvalitný programový  výstup, tlačený vyššou výkonnosťou a finančnou efektivitou, sa  však veľa nezmenilo, skôr naopak. Vznikali prvé signály dlhodobej krízy.

 

Proces reálnych zmien sa nenaštartoval. V podstate sa iba simuloval.

 

Toto dramatické obdobie ešte len čaká na svoje komplexnejšie  spracovanie. Bude pritom treba zachytiť aj osobné spomienky mnohých jeho kľúčových aktérov. Časový odstup je už dosť veľký na to, aby aj osobné pohľady boli dostatočne objektívne. Dobová tlač popri cennej faktografii je poznačená množstvom rozporných, neúplných a niekedy priamo si protirečiacich informácií, ktoré neumožňujú komplexnú a objektívnu analýzu mnohých udalostí a procesov.

 


 

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >