malo pôvodne stať až na Valnom zhromaždení EBU v júli 1993. STV mala mala totiž iba štatút tzv.
skupinového členstva – spolu s ČST a
Českou televíziou – ktorý musí byť zachovaný do najbližšieho Valného
zhromaždenia EBU. Po podpise dohody
medzi OIRT a EBU v máji 1992 však už o dva mesiace prijalo Valné zhromaždenie
EBU v Oslo veľmi ústretové rozhodnutie, ktorým v predstihu priznala plnoprávne
členstvo STV už od momentu jej vzniku
ako samostatnej televízie – od 1. 1. 1993.
Nevídané pole pôsobnosti sa otvorilo aj na iných zahraničných fórach.
Napríklad len v roku 1992 prihlásili slovenskí tvorcovia na 43 medzinárodných
festivalov a súťaží 92 diel. Možnosť priamej a pravidelnej konfrontácie so
zahraničnou tvorbou, ktorá vždy prináša
aj množstvo osobných kontaktov medzi tvorcami a je priamym zdrojom poznatkov a
skúseností, bola jednou z obrovských šancí slovenských televíznych tvorcov,
ktorú dovtedy nemali.
Slovenská televízia na konci tohto obdobia podpísala už aj prvé
dvojstranné dohody ako samostatný subjekt – so Slovinskou televíziou vo
februári 1992, s Českou televíziou v decemebri 1992.
1.1.2.1.6
Zhrnutie
Slovenská televízia prekonala v rokoch 1990 – 1992 všetky objektívne
procesy, ktorými prechádzali aj televízie ostatných štátov bývalého východného bloku. Po nevyhnutných
personálnych výmenách a prvých zmenách organizačnej štruktúry dostala aj
legislatívnu oporu ako inštitúcia
verejnoprávneho typu. Čiastočne sa vyriešil aj jej dlhodobý problém s väčšou
autonómiou v rámci Československej televízie. Na konci tohto obdobia získala
dokonca aj prvú historickú šancu fungovať ako samostatná inštitúcia suverénneho
štátu. Vo vnútornom prostredí, v jeho orientácii na kvalitný programový výstup, tlačený vyššou výkonnosťou a
finančnou efektivitou, sa však veľa
nezmenilo, skôr naopak. Vznikali prvé signály dlhodobej krízy.
Proces reálnych zmien sa nenaštartoval. V podstate sa iba simuloval.
Toto dramatické obdobie ešte len čaká na svoje komplexnejšie spracovanie. Bude pritom treba zachytiť aj
osobné spomienky mnohých jeho kľúčových aktérov. Časový odstup je už dosť veľký
na to, aby aj osobné pohľady boli dostatočne objektívne. Dobová tlač popri
cennej faktografii je poznačená množstvom rozporných, neúplných a niekedy
priamo si protirečiacich informácií, ktoré neumožňujú komplexnú a objektívnu
analýzu mnohých udalostí a procesov.