V roku 1992 však už bolo zrejmé, že schválený Zákon č. 468/91 o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho
vysielania nedáva „trojke“ v jej dovtedajšej podobe šance na prežitie. Navyše
sa začalo v zmysle spomínaného zákona
pripravovať licenčné konanie na
frekvencie okruhu TA3.
Vysielanie na okruhu TA3 bolo zastavené 1. júla 1992. Možno priskoro, možno mohla TA3 v určitej forme
prežiť aspoň dovtedy, kým prevezme frekvencie nový držiteľ licencie na komerčné
vysielanie. V dôsledku „špecifických“ slovenských podmienok, ktorých zákulisie nie je doteraz celkom
vyjasnené, trvalo celé 3 roky, kým sa rozhodlo o novom držiteľovi licencie,
ktorým sa stala TV Markíza. Vysielací
okruh bol vyše 4 rokov nevyužitý. V
krajine, ktorá mala iba dva kompletné vysielacie okruhy, to bol nepochopiteľný luxus – a najmä ochudobnenie
ponuky divákovi ...
Napriek svojmu krátkemu životu je skúsenosť s TA3 v mnohých smeroch zaujímavá a poučná. Prekvapujúci je
už fakt, že toto programové pele-mele, ktorého balenie zďaleka nebolo luxusné,
má živú divácku odozvu. Štatistiky uvádzajú, že z troch vtedajších intendantúr prišlo v r. 1991 najviac listov
práve na vedenie TA3. Svedčilo to o prinajmenej veľkom diváckom dopyte po
zahraničných reláciách, ako aj o tom,
že divácky trh nie je dostatočne saturovaný vysielaním F1 a S1. Naplno sa to
prejavilo o dva roky neskôr po nástupe
NOVY (a potom po nástupe TV Markíza), keď sa už programová ponuka
verejnoprávnej televízie na Slovensku zredukovala na poldruha kanála.
Skúsenosť TA3 je zaujímavá aj z hľadiska samotnej televíznej praxe. Ak zvážime, že celý 24-hodinový
program TA3 zabezpečovalo 9 interných zamestnancov STV s minimálnymi finančnými
nákladmi, je to zrejme nielen európsky rekord, ale okrem iného dôkaz, že aj v
štátnej či verejnoprávnej inštitúcii sa dá pracovať s maximálnou efektivitou, ak sú pre to podmienky, t.j. ak má kanál prevažne vysielací, a nie výrobný profil. A
prirodzene, ak vznikne klíma pre
riešenie ambicióznej úlohy.
Je to zároveň aj ďalší nepriamy argument o jalovosti diskusií, ktoré na
Slovensku mechanicky porovnávajú ťažkopádnosť a prezamestnanosť verejnoprávnej
STV s pružnými a efektívnymi komerčnými
stanicami.
Princípy, na ktorých fungovala TA3, boli vlastne akýmsi hybridom medzi
komerčnou stanicou vysielacieho typu a verejnou službou (v oblasti informácií a
regionálneho vysielania). Tento určite nie
dokonalý, ale svojho času divácky úspešný hybrid treba vnímať ako odraz
doby, ale súčasne zostáva pre históriu prejavom potenciálnych schopností pracovníkov STV, ak sa postavia
čelom k výzve.
1.1.2.1.4
Prvé legislatívne normy –
ich prednosti a úskalia
Od roku 1991 sa vysielanie STV už formovalo v rámci legislatívnych noriem, ktoré pevne vymedzili jej miesto v
mediálnom priestore. Tieto normy boli neskôr viackrát novelizované a doplnené
celým balíkom ďalších zákonov
(koncesionárske poplatky, reklama, Rada
SR, Rada STV, volebné kampane).