personálnymi. Nebolo výnimkou, že na stredných článkoch riadenia sa v priebehu roka vystriedali dvaja-traja pracovníci, často s meniacimi sa
kompetenciami a zodpovednosťou.
Personálne výmeny, zmeny názvov a presuny kompetencií pokračovali aj vtedy, keď už bol najvyšší čas na
stabilizáciu. Navonok sa síce realizovali opatrenia, ktoré mohli smerovať k
tomuto prepotrebnému cieľu ako
podmienke normálneho vývoja. Tak napr.:
● 1. 2. 1991 bola vytvorená nová organizačná štruktúra STV
● 13. 5. 1991 vzniklo Programové grémium STV ako poradný
orgán riaditeľa STV pre programové
otázky
● 23. 10. 1991 sa uskutočnilo prvé riadne zasadnutie Rady STV
● Bol vytvorený aj Konzultačný zbor STV, zložený zo
zástupcov spoločenských, náboženských,
profesných a iných zložiek verejného
života.
Problém bol však v tom, že tieto kroky nepriniesli očakávaný efekt v
podobe stabilného prostredia, kvalitnejšieho programu i lepšej organizačnej
koordinácie. Organizačné štruktúry sa permanentne upravovali a menili, podobne ako názvy útvarov, ale podstata problémov tvorby ostávala nedoriešená. Celý
reťazec od vzniku námetu cez vývojové práce, produkciu, odvysielanie a
vyhodnotenie účinnosti relácie sa nepodarilo dostať na úroveň bežných
európskych štandardov. Prežívali
falošné a kontraproduktívne predstavy o slobode tvorby v tom zmysle, že
televízni „profesionáli“ najlepšie vedia, čo divák potrebuje. Povedomie služby
bolo veľmi slabé.
Základný zákon dopytu a ponuky, ktorý rešpektujú a sústavne vyhodnocujú
všetky verejné vysielacie služby, sa v praxi veľmi nepresadil. Okrem iného o
tom svedčia aj rozbory diváckych ohlasov, vrátane listových. V takej situácii
je naozaj nepodstatné, či programové jednotky pracovali pod názvom Hlavné
redakcie, Producentské centrá, alebo potom opäť Redakcie.
* * *
Napriek všetkým kritickým výhradám sa ale situácia Slovenskej televízie
na konci tohto prvého obdobia ešte nezdala byť kritická. Veď tu boli opticky
dobré ukazovatele. Celkový objem vysielanej programovej ponuky dosiahol v
rokoch 1991 a 1992 dovtedy nevídané rozmery (16.5 tisíca, resp. 13 tisíc hodín
programu) – prirodzene, vrátane relácií TA3 a programov Českej televízie na
okruhu F1. Veľmi výhodný, v európskych reláciách priam vynikajúci bol v roku
1992 pomer premiér a repríz na kanáli, ktorý výrobne a obsahovo zabezpečovala
intendantúra ST1 – 68,7%:31,3%.
Takisto druhý dôležitý parameter – pomer pôvodnej domácej a zahraničnej tvorby – by mohla závidieť
nejedna európska televízna stanica: z piatich relácií boli štyri domáce
(78,4%:21,6%).
STV ako monopolný vysielateľ na Slovensku nemala, prirodzene, problém so
sledovanosťou a podielom na trhu, ani s využitím svojich reklamných časov. V priebehu jediného roka 1992
stúpli čisté výnosy z reklamy vyše
trojnásobne – zo 69 mil. (1991) na takmer 235 mil. korún.