Pre túto dobu je príznačné a celkom prirodzené, že publicistika sa sústredila na politické otázky. Okrem
spravodajstva sa im venovali dookonca
tri hlavné redakcie: publicistiky a dokumentaristiky, vzdelávacích programov
(pamätné Štúdio Dialóg) a občianskeho života. Niektoré relácie boli
priamo zamerané na propagáciu programov
politických hnutí a strán (napr. Štúdio VPN v Hlavnej redakcii
občianskeho života). V štandardných demokratických pomeroch by takáto prax bola vylúčená. Lenže situácia bola neštandardná – a taká bola aj jej televízna
reflexia. Náročnejšie formáty, predovšetkým televízny dokument, sa v tomto
období dostávali na okraj záujmu. Je
škoda, že táto tendencia sa potom
naďalej prehlbovala aj z finančných dôvodov a dokumentaristika napriek
kvalitnej tradícii sa nestala jedným z pilierov programovej skladby Slovenskej televízie.
Snaha organizačne usporiadať a účinnejšie profilovať programový výstup vo väzbe na vysielacie kanály ČST
vyústila do vzniku troch nových programových riaditeľstiev (1. 8. 1990).
Riaditeľom programu F1 sa stal E. Páleník, S1 Peter Malec a OK3 Oto Bartoň. V
tom čase už odišiel z televízie J. Ruttkay
a jeho funkcia 1. námestníka riaditeľa
STV bola zrušená. O dva mesiace neskôr sa tri programové riaditeľstvá premenovali na intendantúry,
aby sa potom v máji 1992, keď bola zriadená funkcia programového riaditeľa STV
(Katarína Svetková), opäť vrátili k názvu Redakcia F1 a Redakcia programu STV.
V čase svojej existencie boli intendantúry zrejme najúčelnejšou formou, ako zaviesť prepotrebný systém do
značne živelného procesu vzniku a odvysielania jednotlivých relácií a cyklov.
Všetky tri útvary mali presne vymedzené
kompetencie, pričom najmä F1 a S1 úzko
spolupracovali. Prioritou F1 a jej úspechom bolo, že sa jej v priebehu roka 1991 podarilo zabezpečiť vyšší
podiel slovenských príspevkov do celoštátneho vysielania a aspoň čiastočne
obnoviť niektoré tradičné výstupy v celoštátnom kontexte. Akcieschopnosť tohto
útvaru však bola oslabená častými personálnymi výmenami – v priebehu roka 1991 sa na jeho čele
vystriedali až štyria vedúci. Najzložitejšiu úlohu mala intendantúra STV, ktorá
bola vlastne garantom nosného programového výstupu Slovenskej televízie a
musela za pochodu tvoriť jej samostatný a vyvážený profil. V podmienkach
značnej živelnosti a skreslene chápanej slobody tvorby, ale i prvých príznakov
finančnej podvyživenosti sa túto úlohu nepodarilo splniť do dôsledkov, čo sa prejavilo na slabšej
pozícii programu S1 oproti F1 (aj v
porovnaní s váhou Č2 na českom vysielacom okruhu). Po prvý raz od novembrového zlomu sa tu však začalo
dôslednejšie pracovať s pevnou vysielacou štruktúrou, s profiláciou časových
pásiem, ako aj s cieľovými diváckymi
skupinami. Práca tejto intendantúry sa
stala vlastne východiskom pre prípravu samostatného vysielania STV po rozdelení federácie.
Hoci vnik intendantúr ešte pripravovalo vedenie Kaliského, ich konkrétnu činnosť a celú organizáciu už usmerňovali ďalšie vedenia. V cykloch rýchlych výmen je zložité vystopovať nosné myšlienky jednotlivých manažmentov, nehovoriac o strategických koncepciách, ktoré sa realizovali či aspoň začali realizovať. Je možné, že takéto koncepcie existovali, veď medzi prvými riaditeľmi boli aj skúsení televízni profesionáli, ktorí dobre poznali vnútorné prednosti i slabiny televízneho organizmu. Ich priemerná „životnosť“ sa však pohybovala v intervale okolo 200 dní. Za tento čas nevznikne ani kvalitná televízna relácia, nieto programové smerovanie verejnoprávnej inštitúcie ako celku. Takmer každý nástup nového vedenia bol sprevádzaný organizačnými zmenami, ktoré boli spojené zas so zmenami