< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

Toto obdobie trvalo formálne až do nástupu prvého ponovembrového riaditeľa Romana Kaliského, ale prakticky oveľa dlhšie.

 

Je zaujímavé, že práve v týchto prvých týždňoch a mesiacoch prebehlo najviac verejných diskusií o tom, ako má vyzerať a aké funkcie má plniť televízia. Zaznievali tu zväčša veľmi presné a vzhľadom na dramatické udalosti zväčša až prekvapujúco uvážlivé názory a predstavy, ktoré mierili k jadru budúcej problematiky verejnoprávnych médií. Dominovali v nich otázky, ako zabezpečiť nezávislosť a objektivitu, ako vniesť občiansky rozmer do vysielania televízie. Táto spontánna vlna záujmu, keď sa k problematike televízie aktívne vyjadrovali reprezentanti rôznych  spoločenských skupín a sociálnych vrstiev, bola vo vývoji Slovenskej televízie jedinečným javom a v takej zásadnej a všestrannej podobe sa neskôr už nikdy, žiaľ, nezopakovala – pritom v praxi štátov, z ktorých sme si chceli brať vzory, prebieha viac-menej permanentne.

 

Pre ďalší vývoj televízie na Slovensku bolo príznačné, že postupom času sa verejné diskusie zúžili iba na niektoré čiastkové problémy,  spravidla s politickým podtextom, ako je napr. zastúpenie  politických subjektov v spravodajstve, politické nominácie a  činnosť riaditeľov, postoje v predvolebných kampaniach a pod. O  kvalite programu a jeho jednotlivých zložiek za celé nasledujúce desaťročie verejná diskusia vlastne nevznikla - ak nerátame osamotené akcie Únie televíznych tvorcov a drobné šarvátky v tlači,  ktoré však nemali širokú rezonanciu.

 

Škála názorov, ktorú priniesli prvé diskusie o budúcnosti verejnej vysielacej služby, zodpovedala prirodzene dobovej skúsenosti. Preto bolo celkom normálne a prirodzené, že sa tu prejavovali aj krajne radikálne heslá a utopické predstavy. Viackrát napríklad zaznela téza, že „starú“ televíziu treba jednoducho zbúrať a začať na „zelenej lúke“. Táto alternatíva však nikdy nebola podopretá konkrétnym projektom, ako má – obrazne povedané – stavba na zelenej  lúke vyzerať, za akých podmienok bude fungovať a koľko bude stáť.  Takéto úvahy sa spravidla končili pri etape búrania. Druhý extrémny  názor hlásal, že trh sám vyrieši potreby diváka, inými slovami – že  verejná vysielacia služba ako jeden z pilierov mediálneho systému  je zbytočná. Tento názor bol inšpirovaný neoliberálnou koncepciou, v rámci ktorej efektívne fungujú komerčné elektronické médiá v USA,  nie však v Európe.

 

Hľadanie novej podoby televízie v rodiacej sa demokratickej spoločnosti sa medzi odborníkmi i v politických kruhoch celkom prirodzene orientovalo na tzv. európsky model verejnoprávneho  vysielania. Pritom ako reálna sa ukázala len alternatíva hlbokej  vnútornej transformácie – tak v oblasti právnej subjektivity, ako  aj v rovine obsahovej, programovej a samozrejme i ekonomickej. Túto  cestu volili všetky bývalé štátne televízie v postkomunistických  krajinách. Zďaleka nie všetky ju aj úspešne zavŕšili.

 

1.1.2.1.2

Prvé „ponovembrové“ vedenia

 

20. februára 1990 nastúpil na čelo televízie na Slovensku známy  publicista, človek s veľkým spoločenským kreditom Roman Kaliský.

 

 

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >