1.1.2.1.1
Proces a jeho špecifiká
V prvej fáze svojho ponovembrového vývoja prešla televízia na Slovensku vývojom, ktorý v niečom kopíroval
zložitý prerod štátnych monopolných televízií na verejnoprávne inštitúcie v
západnej Európe, ale realizoval sa v celkom odlišných podmienkach.
Bol súčasťou dramatických spoločenských zmien, preto nemožno hovoriť o
kontinuitnom vývoji ako v prípade demokratických európskych štátov, ale presne naopak: išlo o radikálne popretie
mnohých dovtedajších funkcií televízie a tej časti ňou vytvorených hodnôt,
ktoré boli poplatné propagande štátostrany.
Novembrové udalosti nenašli pôdu v televízii na Slovensku nepripravenú.
Napriek oficiálne proklamovaným tézam o jednote a „ideologickej čistote“ sa tu
križovalo viacero názorových prúdov, ktoré sa prejavovali nielen vo vnútornom
živote organizácie, ale odrážali sa čiastočne aj v programovom výstupe. Váha
dogmatického prúdu najmä od polovice 80. rokov rýchlo klesala. Väčšina si želala zmeny – i keď predstavy o ich obsahu
a realizácii boli často vágne a roztrieštené.
Dá sa povedať, že televízia sa priblížila k svojmu zlomovému bodu v
akomsi dlhodobom schizofrenickom stave. Na jednej strane loď stále plávala „pod
kontrolou“, čo navonok dokladalo najmä spravodajstvo a časť publicistiky. Na
strane druhej veľká časť jej posádky hľadala iné brehy. Táto dvojdomosť sa
takisto odrážala v programovom výstupe. Nebola vecou momentálnej konjunktúry,
ale dlhodobo pramenila z rozdielnych hodnotových orientácií. Jej zárodky vznikli hneď po tom, ako opadla vlna
„normalizácie“ v polovici 70. rokov a naplno sa prejavili od polovice 80-tych
rokov. Mocenské špičky v Prahe i v Bratislave tieto signály citlivo
registrovali.[1]
Pragmatickému vedeniu na čele s Jaroslavom Hlinickým sa ale vcelku úspešne darilo čeliť rôznym tlakom a vyhnúť sa vážnym stratám na ľudskom a tvorivom potenciáli. November 1989 však nebol o manažérskych schopnostiach, ale o zásadnej zmene. 21. 9. 1989 vznikol na pôde SZM tzv. Organizačný výbor, ktorý riadil proces neutralizácie vedenia televízie na Slovensku a postupne prevzal vedúcu úlohu vo výmene riadiacich televíznych štruktúr. Šesť dní na to (27. 9. 1989) vznikla Programová rada, ktorá zabezpečovala skladbu vysielania v prechodnom období.
[1] Hodnotová diferenciácia sa prirodzene najskôr
prejavovala v niektorých líniách umeleckej tvorby, ktoré
umožňovali metaforické výpovede. Tak
napr. už v roku 1977 po odvysielaní inscenácií Mário a kúzelník a Amok zvolalo vedenie ČST do Brna aktív, na ktorom obvinilo bratislavské štúdio z pokusov o
„návrat k 68. roku“ a plánovalo
centralizáciu dramaturgie do Prahy, k čomu našťastie nikdy nedošlo. Znamenalo by to úplný koniec línie adaptácií klasických
literárnych predlôh. Podobný aktív na vyššej úrovni sa odohral
potom aj v Prahe o 4 roky neskôr s rovnakým „patovým“ výsledkom.