predloženého
programového projektu a podiel
premiérovaných relácií voči reprízam.
V
licenčných podmienkach bol stanovený podiel vysielania európskej produkcie, vrátane
slovenskej, napr. minimálne 8% - 10% domácej produkcie v televíznom
vysielaní alebo 10% hudobnej produkcie slovenskej proveniencie v
rozhlasovom vysielaní.
Špecifická
časť licenčných podmienok bola venovaná opatreniam, ktoré precizujú interpretáciu
zákonných podmienok zakotvených v našej legislatíve a v medzinárodných normách,
pričom tu ide o zámer pružne reflektovať vývoj v cezhraničných
súvislostiach (zákaz reklamy na
tabakové výrobky, fajčenie, alkohol a konzumáciu, možnosť prerušovať niektoré
programy reklamami v zmysle
Európskeho Dohovoru o cezhraničnej televízii).
Licenčné podmienky
boli od svojej prvej verzie predmetom sporov medzi Radou SR pre rozhlasové a
televízne vysielanie (názov Rady pre vysielanie a retransmisiu do 4. 10. 2000) držiteľmi
licencií, ktorí boli presvedčení, že Rada využívala inštitút licenčných
podmienok nad rámec zákona 468/91 a ústavy, ktorá v článku 26, ods. 4 hovorí,
že slobodu prejavu a právo šíriť informácie možno obmedziť len zákonom. V
analýzach Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc predkladaných
Rade SR PRTV boli niektoré z podmienok označované za protiústavné. V licenčných
podmienkach udeľovaných v roku 1995 sa nachádzala napríklad aj takáto - z
hľadiska ústavy a slobodného podnikania - kontraverzná povinnosť držiteľa
rozhlasovej licencie:
Do riadiacich funkcií v rádiu a do funkcií pracovníkov
zodpovedných za program bude prijímať iba pracovníkov s dokladom o
bezúhonnosti. Držiteľ licencie bude zamestnávať najmenej 90% pracovníkov s
občianstvom Slovenskej republiky.
Licenčné podmienky
prešli, rovnako ako Rada samotná, vývojom.
Napokon zákon 308/2000 Z.z. inštitút licenčných podmienok zrušil. Nie
však definitívne, pretože jeho § 72 ods. 3) hovorí:
Platnosť licenčných podmienok tvoriacich súčasť licencií, ktoré
zostávajú v platnosti podľa odseku 1 a
ktorých predmet je upravený týmto
zákonom, sa skončí odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
T.j. niektoré
ustanovenia licenčných podmienok určených Radou na základe zákona 468/1991 Zb.
ostali v platnosti.
Rada
SR pre vysielanie a retransmisiu
Rada SR PRTV bola konštituovaná na základe zákona č.294/1992 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielanie ako nezávislý orgán a súčasne orgán štátnej správy pre oblasť vysielania. S účinnosťou od 1. júla 1997 vstúpil do platnosti nový zákon č. 160/1997 Zb. o Rade SR pre rozhlasové a televízne vysielane.
Zákon 308/2000 Z.z. zaviedol do legislatívy nový názov regulačného
orgánu: Rada pre vysielanie a retransmisiu. Podľa zákona je poslaním rady
- presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie,
slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu
a vykonávať štátnu reguláciu
v oblasti vysielania a retransmisie,