komentárov od spravodajských informácií. Slovenskému rozhlasu
a Slovenskej televízii tiež ukladá povinnosť slúžiť veciam verejného
a spoločenského záujmu, prispievať k rozvoju demokratickej
spoločnosti a podporovať rozvoj umeleckej tvorby, kultúry
a vzdelania. Pre verejnoprávne médiá zákon presne špecifikuje povinný
rozsah programov, zabezpečených skrytými titulkami a tlmočením
v posunkovej reči. V osobitných ustanoveniach sa zákon venuje ochrane
ľudskej dôstojnosti a maloletých.
Zákon o vysielaní a retransmisii zaviedol inštitút práva na
opravu odvysielaných nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov.
V podstate ide o v praxi často využívané právo na tlačovú
opravu, na ktoré mala do prijatia zákona dotknutá osoba podľa tlačového zákona
s tým, že toto právo zohľadňuje špecifiká elektronického šírenia
informácií a je dôslednejšie upravené.
Šiesta časť zákona je venovaná európskym dielam a nezávislej
produkcii v súlade so zásadami, deklarovanými v smerniciach Európskej
únie. Ústavné právo na informácie je rozvedené aj do nového inštitútu práva na
krátke spravodajstvo, ktoré garantuje všetkým vysielateľom uverejnenie krátkych
záznamov z podujatí aj v prípade, ak vysielacie práva patria jedinému
vysielateľovi. Osobitnú pozornosť zákon venuje prístupu verejnosti
k významným politickým, spoločenským, kultúrnym a športovým
podujatiam, ktorých zoznam vytvára Rada v spolupráci s Ministerstvom
kultúry SR.
Osma a deviata časť zákona sú venované komerčným aktivitám
verejnoprávnych a súkromnoprávnych vysielateľov. Prakticky ide o komplexnú
úpravu reklamy, telenákupu, sponzorovania programov a vlastnej propagácie
vysielateľov. Zákon zohľadňuje špecifiká vysielania reklamy osobitných komodít
(alkohol, tabak, politická reklama a pod.) ako aj možné účinky reklamy na
maloletých divákov a poslucháčov. Sponzorstvo je zákonom upravené tak, aby
vytváralo priestor pre finančnú podporu jednotlivých programov vo vysielaní.
Vysielací čas vyhradený reklame vo verejnoprávnych médiách je obmedzený na 3%
denného vysielacieho času, v súkromných rádiách na 20% denného vysielacieho
času a v súkromných televíziách na objem 15%, ktorý môže byť zvýšený na 20% o
čas vyhradený telenákupným spotom (telenákup v STV môže zvýšiť objem reklamného
času z 3 na 10%). Vysielací čas vyhradený v STV reklame v primetime - t.j. v
čase medzi 19.00 - 22.00 hod. - bol zvýšený z pôvodných 6 minút za hodinu na 8
minút (to znamená, že STV môže v primetime odvysielať spolu 24 minút reklamy).
Zákon priniesol do oblasti reklamy vo vysielaní určitú liberalizáciu,
pretože uvoľnil v čase od 22.00 do 6.00 hod. reklamu alkoholických nápojov.
Reklama na pivo ostala - tak ako do prijatia zákona 308/2000 - umožnená počas
celého dňa. Reklama tabakových výrobkov ostala zakázaná, zákon však našiel
možnosť, ako absolútne nevylúčiť prenosy zo športových podujatí, kde na základe
postupnej legislatívy je možné ešte do roku 2006 realizovať sponzoring spojený
s ochrannou známkou.
Zákon obmedzuje vysielanie reklamy na lieky, zbrane a strelivo.
V častiach o udeľovaní licencií na vysielanie zákon priniesol
novú podporu plurality informácií prostredníctvom priehľadnosti majetkových
a personálnych vzťahov jednotlivých vysielateľov a zakotvuje aj
obmedzenia nad rámec európskych noriem.