3 Prehľad
súvisiacej legislatívy
Listina základných ľudských práv a slobôd
(ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) a Ústava Slovenskej republiky garantujú základné ľudské práva, vrátane
práva na informácie a práva
na slobodné vyjadrovanie názorov a myšlienok, pričom tieto základné práva sa
realizujú aj prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania.
Ústava Slovenskej republiky zakazuje cenzúru. Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy SR možno slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti.
Základným právnym predpisom pre oblasť tlačených médií je zákon č. 81/1966 Zb. periodickej tlači a o
ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších
predpisov. Tento zákon bol deväť krát novelizovaný, predovšetkým po roku 1989
zákonom 86/1990 Zb. z neho boli odstránené ustanovenia, ktoré zabezpečovali
politickú reguláciu novín a novinárov v predrevolučnom období. Od polovice 90.
rokov prebiehajú snahy o prijatie nového masmediálneho zákona, ktoré však do
konca roku 2000 vyústili len v predloženie neúspešného poslaneckého návrhu
zákona. Poslanci HZDS - Ivan Hudec, Dušan Jarjabek, Pavol Števček a Marta
Podhradská spracovali a podali vo februári 2000 návrh, ktorý bol kompiláciou
niektorých starších návrhov Slovenského syndikátu novinárov s predstavami
poslancov HZDS. Až v ôsmich paragrafoch boli formulované ustanovenia o oprave,
dodatočnom oznámení a práve na ospravedlnenie. Tým sa toto právo stalo skôr
problematické ako vymáhateľné. Veľmi komplikovaná bola registrácia tlače,
predkladatelia venovali veľkú pozornosť aj tým mediálnym deliktom - je ich viac
ako 15 - ktoré sú už roky súčasťou trestného poriadku a ich existencia by bola
v návrhu tlačového zákona jednoznačne duplicitná. Naopak, chýbali ustanovenia,
ktoré majú uľahčiť získavanie informácií, chrániť slobodu novinárov a
znemožňovať ich trestné stíhanie v prípadoch, keď publikujú informácie z
verejných rokovaní. Napriek zjavným chybám prešiel poslanecký návrh zákona až
do druhého čítania v NR SR - podporili ho aj niektorí poslanci SDĽ a SOP. Po
kritike návrhu zákona zo strany Slovenského syndikátu novinárov, Združenia
vydavateľov periodickej tlače Slovenska a Asociácie nezávislých rozhlasových a
televíznych staníc, poslanci ,,náhubkový'' návrh zákona stiahli.
Činnosť tlačených médií nie je, na rozdiel od médií elektronických,
regulovaná žiadnym iným - na to zameraným - právnym predpisom (prirodzene, že
vo svojej činnosti musia dodržiavať všetky ostatné zákona SR). Novinárska práca
sa v zásade pohybuje na hranici zdanlivého rozporu medzi ústavnými právami,
definovanými v úvode (právo na informáciu) a právom na ochranu osobnosti (§11 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka) v prípade fyzických osôb a ustanoveniami o
poškodzovaní dobrej povesti právnickej osoby (§19 b Občianskeho zákonníka).
Právny rámec pre oblasť rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len „vysielanie”), ktorý sa formoval postupne od roku 1991, tvorili k 31. 12. 2000 nasledovné základné zákony:
· Zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení novely zákona č. 147/2001 Z.z..