Zaujímavosťou je,
že tento nákladom nie veľký denník sa vyrábal u nás v tom čase nie bežným
spôsobom. Za pomoci počítačového systému priamo v redakcii dokázali redaktori
skompletizovať celé strany, ktoré tlačiareň už len mechanicky prekopírovala,
doplnila fotografiami, ktorých rozmer už bol na dodaných celých plochách novín
presne vyznačený. Rovnako boli vyznačené perovky. Fakticky nedochádzalo k
žiadnym zásahom tlačiarne, či už z hľadiska korektúr, alebo montáže novín.
Urobila sa iba finálna práca – prekopírovanie na platne a samotná výroba novín.
Zásluhou toho mohla redakcia Nového Slováka do poslednej chvíle pracovať s
rukopismi, vymieňať ich, prípadne aktualizovať a to všetko ešte vo vlastnej
redakcii. Napriek tejto výhode mal Nový Slovák veľmi nevýhodné uzávierky.
Noviny mali vlastným rozhodnutím vydavateľa jedno
prerušenie vo vychádzaní (v
čase od 30.9.1992 do 1.11.1992), ktoré bolo spôsobené nie nedostatkom financií, ale nevyriešenými
otázkami medziľudských vzťahov v
redakcii. Bolo to však rozhodnutie unáhlené, pretože denník v tom čase
zaznamenával nárast svojich čitateľov a dosahoval náklad 35 tisíc výtlačkov
denne.
Denník Nový Slovák
začal opäť vychádzať na začiatku decembra 1992 s 25 tisícovým nákladom. Na
obnovení vydávania sa sčasti podieľal riaditeľ tlačiarní Concordia František
Mana. V čase, keď mal Nový Slovák zmeniť vydavateľa, resp. vytvoriť spoločnosť
s r.o., opäť doplatil na názorové a vzťahové nezhody, tentoraz so záujemcami o
podiel na vydávaní novín. Napriek tomu 1. mája 1993 vznikla nová s.r.o. Nový
Slovák, ktorej riaditeľ, spolumajiteľ a šéfredaktor Peter Škultéty musel po mesiaci, keď náklad klesol pod 15 tisíc,
vydávanie novín zastaviť. [1]
Ďalším denníkom,
ktorého založenie bolo motivované politicky, bol Koridor. Tak ako Nový Slovák,
aj denník Koridor vznikol na začiatku roka 1992, konkrétne 4. marca. Vydávala
ho spoločnosť TEMPRA s.r.o., ktorej spoločníkmi okrem šéfredaktora Jerguša
Ferku boli Igor Slobodník, Milan
Kňažko, Juraj Mihalík a Jozef Magala.
Okrem 100 tis.
korún, ktoré zložili piati spoločníci na založenie s.r.o., získali od Hnutia za
demokratické Slovensko 3.4 milióna za uverejňovanie predvolebnej inzercie
šesťkrát do týždňa až do 15. júna 1992. Predstavovalo to 39 tisíc Sk za jednu
novinovú stranu. Napriek tomu, že denník najviac sledoval líniu HZDS,
podporoval aj ďalšie politické strany, ktoré mali v programe zvrchovanosť
Slovenska.
Prvé číslo
Koridoru vyšlo v náklade 60 tisíc výtlačkov, avšak už v priebehu troch mesiacov
náklad klesol na 40 tisíc, čo bol aj priemerný náklad za 11 mesiacov jeho
existencie. Remitenda kolísala medzi 15-20 percentami. Počas necelého roku
vyšlo 277 čísiel. Mesačná tržba z inzercie tvorila v priemere 300 tisíc, pričom
mesačné náklady vychádzali na 2.2 až 2,5 milióna Sk. Z tejto sumy 1.6 mil.
tvorili náklady na tlačiareň, 300 tisíc tvorili mzdy a 150 tisíc 50 percentný
odvod z miezd. Ostatné náklady tvorili asi 200 až 400 tisíc mesačne. Inzercia
pokrývala približne 1/6 až 1/7 nákladov. To bolo príliš málo. Dlh vydavateľa
narastal, najmä voči tlačiarni, až narástol na 10 miliónov korún. Posledné
číslo Koridoru vyšlo 30. januára 1993.