< predchádzajúca strana - ďalšia strana >

O jednotlivých bodoch návrhu nebolo možné diskutovať, rozhlasové stanice sa mohli k návrhu vyjadriť len ako k celku (hoci zo strany zástupcov ST zaznela poznámka, že ich nikto z monopolného prístupu k riešeniu problémov obviňovať nemôže). Výsledok sa dal predpokladať – piati držitelia licencií pripojili k svojmu podpisu slovo nesúhlasím, dve stanice neboli zastúpené štatutárnymi zástupcami a tak prítomní pripísali, že nie sú kompetentní takúto dohodu podpísať.

 

Kauza mala dohru na úrovni ministra a parlamentu. Pod tlakom hlavne príslušného výboru parlamentu začali Rádiokomunikácie napokon postupovať v súlade so zmluvami. Rádiá obdržali faktúry zodpovedajúce platným zmluvám. Tie ktoré bolo možné vypovedať Rádiokomunikácie následne vypovedali, iné stratili platnosť pri obnovovaní či rozširovaní licencie a zvýšenie cien malo kompromisnú hodnotu – o 70%. Ročný boj rádií o obhájenie si svojich zmluvných práv (paradoxne vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré rádiá považovali za jednostranné v prospech štátneho podniku) však zásadne nevyriešil problém. Vysielatelia ostali malými a nepodstatnými klientami mamutieho štátneho podniku. Nikto neuvažoval o tom, či by v rámci koncepcie mediálneho systému štátu nebolo potrebné spraviť politické rozhodnutie motivované vôľou mať na Slovensku funkčný duálny mediálny systém a dal pokyn štátnšmu podniku, v ktorom tvoria príjmy zo šírenia držiteľov rozhlasových staníc len zlomok, nedávať súkromným rádiám maximálne ceny. Kauza Asociácia verzus Slovenské telekomunikácie vo svojej podstate odzrkadľuje postavenie súkromných – predovšetkým regionálnych – elektronických médií v štáte, ktorý okrem deklarácie príklonu k duálnemu systému pre jeho reálnu existenciu nič neurobil. Neexistencia mediálnej koncepcie, ktorá by bola základom postupu všetkých rezortov k oblasti médií (pretože médiá svojou činnosťou zasahujú do viacerých rezortov štátu) tak, aby spoločne vytvárali podmienky na vyvážený systém koexistencie súkromných a verejnoprávnych médií, mala za následok živelný rozvoj, ktorému dominoval princíp „zachráň sa kto môžeš“.

 

V roku 2000 došlo k privatizácii Slovenských telekomunikácií a Asociácia opäť začala hľadať spôsob, ako s teraz už súkromným kolosom určiť vysielanie jasné, transparentné a nelikvidačné pravidlá.

 

1.1.4.6.5

Asociácia voči politickým nátlakom v rokoch 1997

 

Dňa 13. 10. 1997 došlo k nezákonnému zastaveniu vysielania troch členských rozhlasových staníc Asociácie – Rádia TWIST, REBECA a N Rádia – Slovenskými telekomunikáciami. Dôvodom mali byť dlhy týchto médií voči štátnemu podniku. Skutočným dôvodom však bolo eliminovanie stále silnejšieho, mienkotvornejšieho a pre vládnuce strany politicky nepohodlného Rádia TWIST. Ostatné dve rádiá doplatili na fakt, že politický zásah nemal byť jednoznačný. Dlhy iných medií (vrátane verejnoprávnych) však boli v tom čase ďaleko väčšie (navyše dlh pohybujúci sa na úrovni 100.000 Sk Rádio TWIST v deň zastavenia vysielania uhradilo) a tak napokon politická motivácia tohto činu vyšla najavo. Asociácia sa stretla 14. 10. v Trnave, aby vzniknutú situáciu analyzovala. Práve na tomto kongrese došlo k zásadnému posunu vo vývoji Asociácie – prijatím TV Markíza a City TV vznikla Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, ktorá zastupovaním obidvoch častí súkromného elektronického mediálneho priestoru získala ešte väčšiu spoločenskú vážnosť. Celý svoj vplyv využila na protest voči hrubému politickému zásahu do

< predchádzajúca strana - ďalšia strana >