1.1.3 Slovenský rozhlas v kontexte vývoja
Napriek konkurencii iných
médií je počúvanie rozhlasu na Slovensku populárne ako nikdy predtým. Vybavenie
domácností viacerými rozhlasovými prijímačmi sa stalo samozrejmosťou, na
jedného obyvateľa pripadá v priemere 1.7 rozhlasového prijímača. Vyše 73 percent
obyvateľov počúva rozhlas každý deň a
ďalších 20 percent prinajmenej
niekoľkokrát týždenne.
Od roku 1991, kedy bolo
povolené súkromné podnikanie v oblasti rozhlasového vysielania, počet
rozhlasových staníc so širokou programovou ponukou výrazne narástol. Dnes okrem
staníc verejnoprávneho Slovenského rozhlasu (Slovensko 1, Rádio Devín, Rock FM
Rádio, Rádio Regina) ponúka poslucháčom svoj program 25 súkromných, prevažne
regionálnych a lokálnych rozhlasových staníc.
Aj keď má rozhlas
pred televíziou značný predstih v budovaní duálneho systému, štruktúra
rozhlasového trhu je ešte stále veľmi nevyvážená. Slovenský rozhlas už síce
nemá monopolné postavenie, ale vzhľadom na technické (počet vysielacích
frekvencií, výkon vysielačov, zabezpečenie územia signálom), a tým aj
ekonomické podmienky (okrem koncesionárskych poplatkov a štátnych dotácií aj
možnosť príjmov z reklamy), iba veľmi pomaly stráca svoje dominantné
postavenie.
Špecifické
podmienky rozvoja rozhlasového trhu sú dané viacerými skutočnosťami:
a) Podnikanie
v oblasti rozhlasového vysielania podlieha povoľovaciemu konaniu, preto
licenčná politika je významných nástrojom regulácie rozhlasového trhu.
b) Súkromné
podnikanie v oblasti rozhlasového vysielania začínalo v podmienkach vysielacieho
monopolu štátneho (neskôr verejnoprávneho) rozhlasu.
c) Napriek
tomu, že existencia duálneho systému je zabezpečená zákonom, reálny stav
nevytvára rovnocenné podmienky vysielania, a teda ani rovnaké konkurenčné
podmienky pre jednotlivých vysielateľov. To znamená, že v súčasnosti možno iba
ťažko hovoriť o voľnom rozhlasovom trhu a o skutočnom duálnom systéme
rozhlasového vysielania možno iba s veľkými výhradami.
Rozhlasový trh na Slovensku sa drobí. Súkromných rozhlasových staníc
pribúda a trhové podiely sa zmenšujú – pre všetkých. Verejnoprávny
Slovenský rozhlas, ktorý si dlhé roky udržiaval svoje dominantné postavenie
najmä vďaka tomu, že jeho technický (pokrytie územia, sila vysielačov,
technická vybavenosť štúdií a pod.), ekonomický (koncesionárske poplatky,
štátne dotácie), personálny (početné školené štáby)
a psychologicko-sociologický (návyk najmä staršieho obyvateľstva) náskok
voči novovznikajúcim súkromným rádiám bol príliš veľký, v poslednom období
výraznejšie stráca publikum a jeho náskok oproti konkurentom sa zmenšuje. Avšak
na rozdiel od minulosti, keď sa zdalo, že najprv Fun Rádio, potom Rádio Twist
a nakoniec Rádio Koliba sa môžu vyprofilovať na vážnych konkurentov
Slovenského rozhlasu, žiaden vážny konkurent sa v poslednom období nečrtá. Poslucháčov Slovenského rozhlasu si postupne
„rozoberajú“ viaceré súkromné regionálne a lokálne rozhlasové stanice.