Privatizácia Slovenských telekomunikácií nevyvolala iba diskusiu o
splatení starého dlhu, ale aj o tom, ako zabrániť vzniku nových dlhov. V tejto
súvislosti začali profesijné organizácie požadovať jednak predloženie pôvodného
projektu, na základe ktorého bol ústredný riaditeľ STV M. Materák zvolený do
funkcie, ale aj vypracovanie dlhodobého projektu rozvoja verejnoprávneho
vysielania. Na základe uznesenia vlády č. 267/2000 z 19. apríla 2000
vznikla Komisia na riešenie problémov STV, zostavená z desiatich zástupcov
Slovenskej televízie, Výboru NR SR pre kultúru a médiá, Rady STV a príslušných
ministerských rezortov. Úlohou komisie malo byť
podľa uznesenia vlády SR pripravenie projektu transformácie STV. Dňa 21. júna
2000 prijala vláda SR ďalšie uznesenie (č. 473/2000), ktorým vyžaduje od STV
vypracovanie rozvojového projektu pre oblasť verejnoprávneho televízneho
vysielania ako podkladu na riešenie záväzkov voči Slovenským telekomunikáciám.
Prvý termín na predloženie koncepcie malo vedenie STV predložiť na
medzirezortné pripomienkovanie do 15. júla 2000. 20. júla 2000 si vedenie STV
vyžiadalo odklad do konca júla, ale ani k tomuto termínu projekt nepredložilo.
15. augusta 2000 bol na rokovanie Rady STV spomínaný materiál predložený, Rada
STV však o ňom odmietla rokovať. Svoje koncepcie odprezentovali
zástupcovia Mediálnej skupiny tretieho sektora a riaditeľ media
representative[1] STV,
spoločnosti IP – Petr Volný. Projekt P. Volného, ktorý počítal s prenájmom
vysielacieho času na okruhu STV 2 veľkým distribučným spoločnostiam, bol
viacerými zainteresovanými označený za skrytú privatizáciu STV 2.
Prieťahy okolo predloženia rozvojového projektu, ako aj plnenie
koncepcie, s ktorou sa Milan Materák uchádzal o funkciu ústredného
riaditeľa STV boli dôvodom napätých vzťahov medzi vedením STV a Radou STV.
Legitimita oboch orgánov bola viackrát spochybnená. 16. februára 2000 člen rady
Miloš Mistrík spochybnil právoplatnosť rokovaní Rady, keďže mandát jej
predsedu Štefana Bučka vypršal v novembri 1999. 21. februára 2000
Rada svojím uznesením fakticky predĺžila Bučkov mandát. Návrh na odvolanie M.
Materáka bol v Rade STV predložený dvakrát. Prvýkrát na návrh Júliusa
Gembického a Miloslava Luthera. Druhýkrát sa tak stalo 29. júla 2000, keď
sa k navrhovateľom pripojil aj Š. Bučko. Aj keď pre nedostatočný počet členov
rady na jej zasadnutí navrhovatelia návrh stiahli, Rada o návrhu na podnet jej
člena Leopolda Moravčíka hlasovala. M. Materák bol vo funkcií potvrdený.
Následkom toho sa Š. Bučko, M. Luther a J. Gembický vzdali
členstva v Rade STV. Po ich odstúpení zostali v rade dvaja zástupcovia SDĽ a po
jednom za HZDS, SNS, SMK a SDĽ. V rade už nie je ani jeden zástupca profesijnej
organizácie. A ani nebude, lebo Slovenský syndikát novinárov, Televízna a
filmová akadémia a Únia slovenských televíznych tvorcov sa rozhodli, až do
prijatia nového zákona o STV nenominovať na voľbu parlamentom svojich
zástupcov. Zároveň všetky tri organizácie vyjadrili záujem pracovať na takom
zákone, ktorý by odbúral voľbu straníckych kandidátov do Rady STV, zabránil
privatizácii STV 2 a zrušil by priame napojenie na štátny rozpočet. 30. januára
2001 sa stal novým predsedom Rady STV Jaroslav Franek, vysokoškolský pedagóg a
hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Za člena
rady ho navrhla SDK. Ďalšími členmi sa stali Rudolf Dobiáš (KDH) a Pavol Rapčo
(SDK).
[1] IP (dnes premenovaný na ARBO Media.net
Slovakia, s. r. o. ) je výhradný zástupca STV pri predaji reklamného času.