Za TV Markíza však nestála skupinka rozhádaných
mediálnych "podnikateľov" ako
v prípade VTV, ale tvrdý obchodný plán, ktorý
využíval skúsenosti a know-how západných komerčných televízií, ale zároveň
bol presne zacielený na špecifické pomery vznikajúcich trhov bývalého východného bloku, pričom
vedel využiť aj jeho legislatívne a
regulačné slabiny.
Všetky tieto okolnosti malo vedenie STV dosť času
identifikovať a vypracovať aj vlastnú
stratégiu. Dá sa povedať, že do úlohy
štatistu sa STV vmanévrovala sama. Toto tvrdenie sa dá doložiť aj
pohľadom na hlavné vnútorné aktivity
STV v rokoch 1996 - 7. Nenájdeme v nich prakticky žiadne kroky, smerujúce k
jadru tvorivých problémov, s ktorými sa STV aj pri existujúcej finančnej
mizérii mala už dávno vyrovnávať: máme
na mysli zavedenie mechanizmov, ktoré by smerovali k vyššej kvalite, osobnej zodpovednosti, efektivite,
diváckej príťažlivosti programu. Ide
napr. o takú samozrejmú požiadavku, ako je
systematická sebareflexia, vyhodnocovanie tvorivých výsledkov, vnútorná procesná kontrola. Sú to nástroje,
ktoré používa každá vyspelejšia
televízia. Slúžia nielen na hodnotenie produktu, ale poskytujú aj objektívny
pohľad na výkonnosť jeho tvorcov, štábov,
technických a prevádzkových zložiek, celej organizácie. Výsledky sa
konfrontujú s deklarovanými cieľmi a kritériami, ktoré verejnoprávni
vysielatelia pravidelne predkladajú svojim
koncesionárom, aby preukázali účelnosť a transparentnosť vynaložených
prostriedkov. Ak pred rokom 1996 mala STV tieto a ďalšie kroky realizovať ako vnútorný imperatív, ako svoju povinnosť, vyplývajúcu zo štatútu verejnej
služby, po vzniku konkurencie to už
bola existenčná nevyhnutnosť, pretože verejná
televízia, ktorá stráca divákov, stráca aj svoje legitimné právo na verejné zdroje.
Namiesto krokov, ktoré by obnovili vitálne funkcie
Slovenskej televízie, však nachádzame doklady o pokračujúcich organizačných
manévroch a rôznych operatívnych zmenách, ktoré žiaľ vyvolávajú skôr pochybnosti o tom, že tu boli aspoň
určité základy dlhodobejšej stratégie.
Tak napr. vo februári 1996 bola zriadená Dramaturgická rada (ako poradný orgán ústr. riaditeľa a riaditeľa dramaturgie a programu) a už po niekoľký raz Programová rada (ako poradný orgán ústredného riaditeľa). Ale už v júni bola Programová rada zrušená a zriadená iná rada, tzv. Koordinačná programová rada STV. V tom istom čase bola zrušená funkcia riaditeľa dramaturgie a programu STV - a súčasne vznikla "posilnená" funkcia šéfredaktora Hlavnej redakcie programu v priamej pôsobnosti ÚR STV. Táto funkcia je však predovšetkým operatívna, nemôže nahradiť tvorivú zodpovednosť programového riaditeľa. Naďalej tak pretrvával stav, že 6 redakcií bolo v priamej pôsobnosti riaditeľa TŠ Bratislava, ktorým bol Mikuláš Kočan (po prvý raz išlo o tvorivú osobnosť z programového prostredia). Ten však už v januári 1996